Poslanci opätovne presunuli novelu štátneho občianstva na ďalšiu schôdzu

Novela hovorí, že podmienky straty slovenského občianstva po prijatí občianstva iného štátu by sa mohli zmierniť. Slovenské štátne občianstvo by podľa návrhu mohli získať tiež bývalí občania SR, ktorí ho stratili na vlastnú žiadosť, ako aj osoby so slovenským pôvodom po jednom z rodičov, prarodičov alebo praprarodičov.

Súčasný zákon pripravuje o slovenské občianstvo ľudí, ktorí prijmú občianstvo iného štátu. Na ďalšiu schôdzu tiež poslanci presunuli novelu školského zákona, ktorá má umožniť, aby sa detské lesné kluby mohli stať zariadeniami predprimárneho vzdelávania.

Novela školského zákona by mala upraviť aj systém poradenstva

Zefektívnenie procesu prijímacieho konania na vzdelávanie v stredných školách, komplexná zmena systému poradenstva a prevencie či zavedenie pojmov národnostná škola a národnostné školské zariadenia. Aj to sú ciele novely zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon), ktorú v utorok poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania. Zmenou legislatívy by mohlo dôjsť k úprave aj rozšíreniu dištančného vzdelávania v dennej forme štúdia i k určeniu najvyššieho počtu žiakov v triedach základných škôl.

Ministerstvo školstva chce novelou docieliť, aby žiak mohol vykonať internú časť maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, ak úspešne ukončil príslušný ročník, v ktorom sa ukončil rámcový učebný plán príslušného vyučovacieho predmetu v školskom vzdelávacom programe a vykonal externú časť maturitnej skúšky, písomnú formu internej časti maturitnej skúšky a praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky. Odhlásenie predmetov, z ktorých má žiak maturovať dobrovoľne, musí písomne oznámiť riaditeľovi školy najneskôr do 31. marca.

Novela okrem toho reaguje aj na podnety z praxe. Školský klub detí by sa mohol členiť na oddelenia spravidla podľa veku detí, pričom počet detí v oddelení má byť najviac 26. Počet detí v oddeleniach pre žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami by mal byť rovnaký ako v triedach, v ktorých sa vzdelávajú. Zmeniť by sa mali aj prijímacie konania na stredné školy. Tie by mali zverejňovať kritériá jeden a pol roka vopred, čím by si mohli ôsmaci lepšie premyslieť výber strednej školy.

Doplniť by sa mohli definície pojmov, napríklad pojmy ako národnostná škola, národnostné školské zariadenie, medzinárodný program či inkluzívne vzdelávanie. Štátne vzdelávacie programy by sa mohli členiť na vzdelávacie cykly. V platnosti by malo ostať, že základná škola má deväť ročníkov a člení sa na prvý a druhý stupeň, pričom prvý stupeň tvorí prvý až štvrtý ročník. Druhý stupeň základnej školy tvorí piaty až deviaty ročník. Určiť sa má aj najvyšší počet žiakov v triede základnej školy, pričom 24 ich môže byť v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov prvého stupňa základnej školy. "Maximálne 25 žiakov môže byť v triede prvého až štvrtého ročníka a 29 žiakov na druhom stupni základnej školy," píše sa v návrhu.  

Zmena sa má týkať i systému poradenstva a prevencie, ktorý sa má transformovať. Po novom by mohla fungovať prepojenosť systému v piatich nadväzujúcich podporných úrovniach. Prvú budú tvoriť pedagogickí a odborní zamestnanci školy a školský podporný tím. Činnosti podpornej úrovne druhého stupňa vykonáva školský špeciálny pedagóg a odborný zamestnanec školy v spolupráci s centrom poradenstva a prevencie. Podpornú úroveň tretieho budú vykonávať odborní zamestnanci centra poradenstva a prevencie. V prípade činnosti podpornej úrovne štvrtého stupňa ju vykonáva odborný zamestnanec centra poradenstva a prevencie a nadväzujú na činnosti podpornej úrovne tretieho stupňa. Činnosti podpornej úrovne piateho stupňa vykonáva odborný zamestnanec špecializovaného centra poradenstva a prevencie.

Cieľom novely je i rozšírenie dištančného vzdelávania v dennej forme štúdia. V materiáli sa uvádza, že dištančné vzdelávanie je organizované bez priameho kontaktu pedagogického alebo odborného zamestnanca s dieťaťom alebo so žiakom komunikáciou prostredníctvom dostupných komunikačných prostriedkov, najmä prostriedkov založených na využívaní počítačových sietí.

Upraviť sa má zákon o pedagogických zamestnancoch, rieši ich vzdelávanie

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR sa v novele zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch zameralo najmä na vzdelávanie učiteľov. Poslanci Národnej rady (NR) SR novelu posunuli v utorok do druhého čítania. Novou legislatívou sa má dosiahnuť zosúladenie s aktuálnymi potrebami aplikačnej praxe v oblastiach, ktoré sa najviac týkajú výkonu pracovnej činnosti v kontexte poskytovania výchovy a vzdelávania deťom a žiakom.

V návrhu novely sa zjednodušuje aj preukazovanie bezúhonnosti pedagogických a odborných zamestnancov. Rovnako by sa mohla zaviesť možnosť zbaviť mlčanlivosti aj fyzickú osobu, ktorá už nevykonáva pracovnú činnosť pedagogického či odborného zamestnanca a ide o skutočnosti, o ktorých sa dozvedela ako tento zamestnanec. Vzniknúť majú tiež nové kategórie pedagogického zamestnanca, a to školský digitálny koordinátor. Ustanovuje sa aj nová kariérová pozícia - koordinátor školského podporného tímu.

V návrhu novely sa "ustanovuje, že za hodinu práce nadčas sa bude hodina priamej výchovno-vzdelávacej činnosti považovať len vtedy, ak bude splnený základný úväzok". Cieľom je tiež rozšírenie kompetencie školského špeciálneho pedagóga a niektorých odborných zamestnancov, regulovanie výkonu činnosti riaditeľa školy a školského zariadenia a rozširujú sa aj kompetencie školského koordinátora vo výchove a vzdelávaní.

Zmena má nastať aj pri zabezpečovaní uvádzania začínajúceho pedagogického alebo odborného zamestnanca. V oblasti vzdelávania učiteľov sa má rozšíriť okruh atestačných organizácií. Zjednodušiť sa má aj zaraďovanie do kariérových stupňov a vykonávanie atestácií či organizovanie všetkých druhov vzdelávania v profesijnom rozvoji. Z návrhu novely zákona vyplýva, že sa má umožniť absolvovať kvalifikačné, funkčné, špecializačné a inovačné vzdelávanie aj ďalším fyzickým osobám, na ktoré sa inak zákon nevzťahuje.

Spresniť sa majú aj podmienky financovania profesijného rozvoja pedagogických a odborných zamestnancov. "Ustanovuje sa možnosť MŠVVaŠ SR poskytnúť dotácie zamerané na podporu aktivít profesijného rozvoja pedagogických a odborných zamestnancov," uvádza sa v predloženom materiáli. Doplnená je aj možnosť vyplácať funkčný plat za prácu nadčas v období čerpania náhradného voľna. Nová legislatíva má byť účinná od 1. januára 2022.

Zaviesť by sa mal nový inštitút nadpodnikového vzdelávacieho centra

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) chce zaviesť nový inštitút nadpodnikového vzdelávacieho centra. Podporiť má vstup malých a stredných podnikov a samostatne zárobkovo činných osôb do systému duálneho vzdelávania. Vyplýva to z novely zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, ktorú v utorok posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania.

Vďaka novele sa má tiež zvýšiť kvalita a atraktivita odborného vzdelávania a prípravy v systéme duálneho vzdelávania a celkovej koordinácie odborného vzdelávania a prípravy zo strany zamestnávateľov, stavovských organizácií a profesijných organizácií. Rezort školstva v predloženom materiáli uvádza, že návrh zákona sa predkladá na základe požiadaviek aplikačnej praxe a výsledkov národného projektu Zvyšovanie atraktivity a kvality odborného vzdelávania a prípravy.

Okrem iného návrh novely reaguje na aplikačnú prax v oblasti odstránenia administratívnej záťaže pri vstupe odboru vzdelávania učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo do systému duálneho vzdelávania. Navrhuje tiež zaviesť možnosť vstupu centier pre deti a rodiny a subjektov, ktoré vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a poskytovateľov sociálnych služieb do systému duálneho vzdelávania.

Rezort školstva chce zaviesť aj osobitný model experimentálneho overovania odborov vzdelávania na stredných odborných školách, stredných športových školách, stredných umeleckých školách a konzervatóriách, ktorého cieľom je ešte viac zosúladiť potreby trhu práce a zamestnávateľov s ponukou odborov vzdelávania.

Úprava reaguje aj na aplikačnú prax v rámci systému duálneho vzdelávania ďalším odstraňovaním administratívnej záťaže pre zamestnávateľov v procese overovania spôsobilosti pre systém duálneho vzdelávania. Zaviesť by sa mohla možnosť realizovať praktické vyučovanie formou cvičnej práce aj v akreditovanej inštitúcii v rámci praktického vyučovania v zahraničí, upravujú sa možnosti vypovedania či uzavretia zmluvy o duálnom vzdelávaní a učebnej zmluvy.

V novele sa tiež upravujú náležitosti týkajúce sa praxe hlavného inštruktora a inštruktora a upravujú sa ustanovenia o regionálnej stratégii výchovy a vzdelávania na stredných školách. Rozširujú sa aj kompetencie Rady zamestnávateľov pre systém duálneho vzdelávania na celý systém odborného vzdelávania a prípravy. Legislatíva má byť v prípade definitívneho schválenia účinná od 1. januára 2022.

Poslanci neprijali uznesenie na podporu menšinám a komunitám žijúcim v SR

Národná rada (NR) SR v utorok odmietla navrhované uznesenie na podporu všetkým menšinám a komunitám žijúcim na Slovensku. Návrh uznesenia predložili do parlamentu liberálni koaliční poslanci. Pripomínali garanciu ľudských práv bez rozdielu. Predkladatelia uznesenia sa odvolávali na Ústavu SR, Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Chartu Organizácie spojených národov, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie a ďalšie, ktorými je SR viazaná.

V uznesení sa písalo, že základné práva a slobody sa zaručujú na Slovensku všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok alebo iné postavenie.

Parlament ním mal vyjadriť znepokojenie nad verbálnymi i legislatívnymi pokusmi obmedzovať práva a slobody rôznych skupín ľudí na základe rasy, pohlavia, náboženského vyznania a sexuálnej orientácie. Rovnako mal odsúdiť diskrimináciu menšín a komunít, útoky na ich základné práva a slobody orgánmi verejnej moci vrátane nenávistných prejavov. Uznesenie malo ambíciu zaviazať zodpovedné orgány a inštitúcie k monitorovaniu prejavov nenávisti vo verejnom priestore a vyzývalo k posilňovaniu opatrení na ich elimináciu.

Tabule so smerníkmi v obciach by mohli byť aj v menšinovom jazyku

Nápisy na tabuliach so šípovými smerníkmi v obciach by okrem slovenčiny mohli byť napísané aj v jazyku menšiny. Vyplýva to z novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania. Do zákona sa má zaviesť možnosť pre obce použiť šípové smerníky s názvom vyznačených cieľov v štátnom jazyku aj v jazyku národnostnej menšiny s cieľom navádzania účastníkov cestnej premávky.

V súčasnosti sa v jazyku menšiny uvádza názov obce na dopravných značkách označujúcich začiatok a koniec obce, ako aj na budovách orgánov verejnej správy a ďalších vybraných miestach. Ide o tie obce, v ktorých majú občania SR patriaci k národnostnej menšine trvalý pobyt a tvoria podľa dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach obyvateľov najmenej 15 percent obyvateľov. V tomto prípade majú právo v obci používať v úradnom styku jazyk menšiny.

Šípové smerníky s názvom cieľov aj v jazyku národnostnej menšiny sa podľa predkladateľa novely Györgya Gyimesiho (OĽANO) využívajú vo viacerých európskych štátoch, napríklad vo Fínsku, v Škótsku, Írsku, Srbsku či Rumunsku. Nová legislatíva by v prípade definitívneho schválenia mala byť účinná od 1. januára 2022.