BRATISLAVA - Neznalosť neospravedlňuje a to ani v prípade politikov! Hoci by sme si mohli myslieť, že v prípade ministra pôdohospodárstva Jána Mičovského ide o prvý prešľap - opak by bol pravdou! Politológ Radoslav Štefančík si zaspomínal na niekoľko politických krokov, ktoré Ústavný súd v Košiciach následne "zmietol zo stola".
Idem - nejdem v podaní Mičovského
Svoju demisiu oznámil nominant OĽaNO ešte v máji a s tým, že jeho odchod mal byť vyvodením politickej zodpovednosti za nomináciu, dnes už obvinenej, riaditeľky Slovenského pozemkového fondu Gabriely Bartošovej. Následne však 7. júna svoju demisiu stiahol, pričom taký akt Ústava SR nepozná. Prezidentka Zuzana Čaputová sa s premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO) dohodla na vymenovaní nového ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana.
Politológ Radoslav Štefančík za tým vidí neznalosť ministra pôdohospodárstva: "Myslím si, že pred vyhlásením sa mohol poradiť s odborníkom na ústavné právo," poznamenal politológ s tým, že minister pôdohospodárstva nie je expertom na ústavné právo a ani ním byť nemusí. Mal by však mať poradcu, ktorý by takýmto faux pas zabránil.
Chcel to dať "na Lajčáka"?
Podľa politológa sa minister pôdohospodárstva zrejme inšpiroval prípadom z roku 2017/18, kedy podal demisiu minister zahraničných vecí za Smer-SD Miroslav Lajčák. Ten sa dostal do konfliktu s vládou kvôli migračnej politike. Vtedy sa Andrej Kiska rozhodol demisiu Lajčáka neprijať a v decembrovej relácii TA3 v politike to zdôvodnil slovami: „Väčšina našej verejnosti je presvedčená, že máme na poste ministra zahraničia skúseného a vo svete uznávaného diplomata,“ uviedol exprezident Kiska s tým, že vtedajšiemu premiérovi Petrovi Pellegrinimu a Lajčákovi poskytol čas na to, aby si situáciu vydiskutovali.
"Je zrejme na mieste sa zamyslieť, či aj vtedy nešlo o porušenie Ústavy SR. Tá zrejme niečo ako "minister v demisii" nepozná," uvažoval politológ ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík.
50-dňové moratórium
Hoci si ho parlament pred poslednými voľbami schválil, všetko je inak. Zákaz zverejňovať volebné prieskumy 50 dní pred voľbami nie je v súlade s Ústavou SR. Rozhodol o tom v stredu Ústavný súd (ÚS) SR. Ten už v decembri 2019 pozastavil účinnosť tohto ustanovenia v zákone o volebnej kampani s tým, že platí skorší právny stav, teda 14-dňové moratórium na volebné prieskumy. Predĺženie moratória na 50 dní napadla na Ústavnom súde prezidentka SR Zuzana Čaputová. Podľa jeho rozhodnutia nie je v súlade s ústavou ani s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Práve na kontroverzné moratórium si spomenul aj politológ. "Čo sa týka prešľapov politikov, tak práve toto je jeden z tých posledných," poznamenal politológ s tým, že na takéto prešľapy neradno zabúdať.
Parlament schválil predĺženie moratória koncom roka 2019. Bývalý šéf Národnej rady (NR) SR Andrej Danko v minulosti pre TASR povedal, že 50-dňové moratórium nechcel. Podľa jeho slov túto lehotu presadil predseda Smeru-SD Robert Fico. Tvrdil, že z jeho strany to bol ústupok. Dotknúť sa to malo parlamentných volieb v roku 2020. Na problematickosť predĺženia moratória zo 14 na 50 dní hneď po schválení zmeny v parlamente upozorňovala aj verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. Ombudsmanka poukázala aj na to, že zákon predstavuje hrozbu pre parlamentné voľby v roku 2020.
Noc dlhých nožov
Politológ Radoslav Štefančík upozornil, že protiústavnosť má v našej politike tradíciu. "Slávne" sa stali predovšetkým protiústavné kroky "otca národa" Vladimíra Mečiara. Pamätná sa stala slovenská "Noc dlhých nožov. Tichá koalícia – Hnutie za demokratické Slovensko, Združenie robotníkov Slovenska a Slovenskej národnej strany, ktorá mala spolu 83 poslancov, začala pod heslom „Víťaz berie všetko“ uplatňovať svoju predstavu o demokracii. „Budeme, vážení, budeme, zvyknite si, je po voľbách. Je iná situácia, je iný čas a iné pomery. A politicky nerobíme nič iné, len to, čo občania, voľby od nás čakajú. Uvádzame výsledky volieb do praktického života," vyjadril sa vtedy Vladimír Mečiar.
Za Noc dlhých nožov ju označil práve Béla Bugár. Z dôležitých štátnych funkcií bolo odvolaných 38 ľudí. Ovládnutie parlamentu bolo len začiatkom mohutnej ofenzívy, do ktorej v tú noc Mečiar prešiel. Až neskôr jeho oponenti pochopili, že ide o snahu „zmocniť sa celého štátu“ Do rána vydržal s vládnou koalíciou rokovať len jeden poslanec – Robert Fico (Dnes Smer-SD).
Kauza Gaulieder
František Gaulieder bol slovenský politik, zakladajúci člen Hnutia za demokratické Slovensko a poslanec NR SR. Po vystúpení z poslaneckého klubu HZDS a stal sa nezávislým poslancom, HZDS vylúčilo zo strany a 4. decembra 1996 bol nedobrovoľne zbavený poslaneckého mandátu.
Za jeho zrušenie jeho hlasovali členovia Mandátneho a imunitného výboru ako aj plénum Národnej Rady na základe Gauliederom podpísaného listu, v ktorom sa vzdáva poslaneckého mandátu aj napriek tomu, že Gaulieder sám odmietol, že sa mandátu vzdal.
Dôvodom bolo, že kandidáti HZDS ešte pred voľbami v roku 1994 podpísali nedatovaný list, v ktorom sa vzdávali poslaneckého mandátu. Jeho vylúčenie z parlamentu označil za nezákonné aj Európsky súd pre ľudské práva a aj Ústavný súd potvrdil, že parlament porušil Gauliederovo ústavné právo. Práve táto kauza bola jedným z argumentom EU, ktorý nás mal diskvalifikovať ako budúcich členov. Gaulieder zomrel 25. marca 2017 za nevyjasnených okolností.
