BRATISLAVA – Slovensko legislatívne upraví tzv. trvalý kurzarbeit. Vyplýva to z návrhu zákona o podpore v čase skrátenej práce z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, o ktorom má v stredu rokovať vládny kabinet.
Podstatou tohto nástroja má byť poskytovanie právne nárokovej podpory, ktorá bude účelovo určená na vyplácanie náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu a dochádza tak k tzv. skrátenej práci. Kabinet by mal rozhodnúť aj o ďalšom odklade splatnosti poistného na sociálne poistenie. Ministerstvo práce navrhuje odklad odvedenia poistného pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za obdobie február 2021, a to do 30. júna tohto roka.
Posielanie väčšej finančnej hotovosti ako 10.000 eur v balíku, liste alebo v batožine bez sprievodu cez hranice EÚ by malo byť colným deliktom. Vyplýva to z novely colného zákona, ktorú na rokovanie vlády predkladá ministerstvo financií. Legislatíva, ktorá vychádza z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ tiež spresňuje podmienky, za akých môže colný úrad zadržať tovar dovezený na územie EÚ.
Kabinet má v programe aj novelu zákona o kolektívnom investovaní. Jej cieľom je uľahčiť cezhraničnú distribúciu fondov kolektívneho investovania. Dôvodom návrhu je implementácia európskej legislatívy, ktorej hlavným cieľom je odstránenie prekážok doteraz brániacich správcom fondov kolektívneho investovania plne využívať výhody vnútorného trhu pri cezhraničnej distribúcii.
Štátne občianstvo
Ministerstvo vnútra navrhuje novelu zákona o štátnom občianstve. Ľudia, ktorí príjmu štátne občianstvo iného štátu, by tak už nemuseli prísť o slovenský pas. Slovenské štátne občianstvo by podľa návrhu mohli získať tiež bývalí občania SR, ktorí ho stratili na vlastnú žiadosť, ako aj osoby so slovenským pôvodom po jednom z rodičov, prarodičov alebo praprarodičov. Súčasný zákon pripravuje o slovenské občianstvo tých ľudí, ktorí prijmú občianstvo iného štátu. Takto oň prišlo už viac ako 3500 ľudí.
O slovenský pas by nemuseli prísť občania v prípadoch, ak ide o nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva manžela za trvania manželstva, narodením, osvojením, alebo ak ho nadobudlo maloleté dieťa. Slovenské občianstvo by si mohli udržať aj občania, ktorí nadobudnú cudzie štátne občianstvo, "ak majú na území štátu, ktorého štátne občianstvo nadobudnú, povolený, registrovaný alebo inak evidovaný pobyt v čase nadobudnutia cudzieho občianstva najmenej päť rokov a predložia doklady preukazujúce tieto skutočnosti". O štátne občianstvo SR by nemuselo prísť ani maloleté dieťa, ktorého rodič zostáva štátnym občanom SR.
Občania Českej republiky
Občania alebo bývalí občania Českej republiky by po novom nemuseli pri žiadosti o slovenské občianstvo spĺňať požiadavku ovládania slovenského jazyka. Výnimka z ovládania štátneho jazyka by sa mohla uplatňovať aj pri žiadateľoch starších ako 65 rokov a tých, ktorí vykonali jazykové skúšky zo slovenského jazyka. Vzťahovať by sa mala aj na žiadateľov, ktorí majú vydané platné osvedčenie preukazujúce postavenie Slováka žijúceho v zahraničí.
Slovenský pas strácajú ľudia na základe zákona o štátnom občianstve, ktorý prijala prvá vláda Roberta Fica (Smer-SD). Niekdajší kabinet reagoval právnou normou v roku 2010 na maďarský zákon, ktorý od roku 2011 zjednodušuje udeľovanie dvojakého občianstva zahraničným Maďarom. Na základe súčasného zákona prichádzajú o slovenský pas tí, ktorí prijali občianstvo iného štátu. Od prijatia zákona sa objavili viaceré pokusy o zmiernenie tejto právnej normy, avšak ani jeden z nich nebol úspešný. Aktuálnou právnou normou sa zaoberal aj Ústavný súd SR, ktorý nedokázal povedať, či je alebo nie je protiústavná.
Súčasná vláda Igora Matoviča (OĽANO) sa v programovom vyhlásení zaviazala, že umožní občanom SR dlhodobo žijúcim na území iného štátu nadobudnúť občianstvo toho štátu bez straty slovenského občianstva.
Vládny kabinet sa má v stredu zaoberať aj novelou zákona o upomínacom konaní. Podľa nej by mali súdy miernejšie posudzovať vecné odôvodnenie odporu, ktoré podá spotrebiteľ proti platobnému rozkazu. Mal by sa tým zlepšiť prístup k spravodlivosti pre spotrebiteľov.
Hlavným hraničným splnomocnencom bude Gucký
Hlavným hraničným splnomocnencom SR sa od štvrtka (25. 2.) stane Robert Gucký. V stredu ho vymenovala vláda. Zároveň ho odvolala z funkcie zástupcu splnomocnenca, v ktorej dosiaľ pôsobil. Funkcia hraničného splnomocnenca vychádza z bilaterálnych zmlúv o režime a spolupráci na štátnych hraniciach, ktoré má SR podpísané so všetkými susediacimi krajinami s výnimkou Rakúska.
Splnomocnenec je zodpovedný za realizáciu medzinárodných zmlúv týkajúcich sa štátnych hraníc, riešenie incidentov, mimoriadnych udalostí a všetkých problémov týkajúcich sa štátnych hraníc. Funkcia sa viaže s pozíciou riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, kde Gucký nastúpil 15. februára. Predchodcom Guckého bol Ladislav Csémi, ktorého vláda odvolala v apríli 2020, potom ako ho zaradili do činnej zálohy a získal funkciu policajného pridelenca SR v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska.
