Hoaxy môžu aj za neochotu ľudí dať sa očkovať, tvrdí Bilčík: Internet čakajú veľké zmeny

Ako sa zmenil váš život v čase pandémie?

Viac pracujem online na diaľku a z domu. Ako je to teraz bežné pre každého rodiča, viac sa mi prekrývajú rodinné povinnosti s pracovnými. Keď deti nechodia do školy, potrebujeme doma spájať sily, učiť sa s nimi a zároveň stíhať všetky pracovné povinnosti. Takisto sa doma častejšie snažím variť.

Dáte sa očkovať?

Samozrejme, keď na mňa príde rad, zaočkovať sa dám a veľmi sa na to teším, pretože to bude priepustka do normálneho života. Očkovanie zachraňuje životy. Mrzí ma súčasná nízka ochota ľudí dať sa očkovať, ktorá je práve dôsledkom rozšírených klamstiev a bludov o koronavíruse a očkovaní, proti ktorým bojujem.

Ste súčasťou výboru, ktorý má proti dezinformáciám zakročiť. Chystáte historicky najzásadnejšie pravidlá o obsahu a službách na internete. Dotknú sa aj Slovenska? Ako?

Áno, dotknú. Je hlavným cieľom mojej práce, aby to tak bolo. Dnes sa klamstvá a dezinformácie šíria na internete nekontrolovane. Potrebujeme európske riešenie, pretože pre digitálne platformy ako Facebook a Google je Slovensko nezaujímavou malou krajinou. Ukázal to napríklad novinár Filip Struhárik, keď nahlásil 50 príspevkov, kde sa ľudia vyhrážajú niekomu smrťou, a Facebook žiaden z nich nestiahol. Urobil tak, až keď sa prípad zmedializoval. Tieto spoločnosti riešia a reagujú na tlak veľkých hráčov či veľkých trhov, ako sú Spojené štáty či Nemecko. Mojím cieľom je, aby mali používatelia sociálnych sietí na Slovensku nárok na rovnaké služby a rovnakú ochranu ako občania v Nemecku, kde už pravidlá schválili. Pravidlá, ktoré EÚ nastaví, tak budú vynútiteľné aj na Slovensku. 

Bude napríklad Facebook či Google fungovať po prijatí zmien úplne inak, než sme doteraz zvyknutí?

Myslím si, že používatelia si to sotva všimnú. Zmeny budú realizovať skôr digitálne platformy a väčšina z nich bude pre používateľa neviditeľná. Internet by sa pre spotrebiteľov mal stať bezpečnejším miestom. Ľudia by mali byť menej zavalení dezinformáciami či falošnými výrobkami a mali by mať viac informácií o tom, prečo na nich cieli určitá reklama.

Prečo sa tejto téme venuje pozornosť práve teraz? Sú príčinou dezinformácie na sociálnych sieťach, ovplyvňovanie volieb, alebo niečo iné?

V posledných rokoch sme v Európe zažili v mnohých prípadoch zhubný vplyv dezinformácií na naše spoločnosti. Prostredníctvom falošných správ sa mocnosti ako Čína a Rusko snažia oslabiť európske spoločenstvá aj samotné voľby. Ľudia pre dezinformácie prestávajú dôverovať vedcom, lekárom. Dnes už takmer každý človek verí, že koronavírus existuje, lebo už osobne pozná ľudí, ktorí na covid ochoreli. Pred pár mesiacmi sme sa však nestačili čudovať, koľko ľudí pochybovalo o tom, čo im hovoria vedci a médiá. Pozorujeme to aj teraz počas pandémie. Nedávno som spoločne so stranou SPOLU priniesol informáciu z prieskumu, že až 31 % učiteľov na druhom stupni základných škôl verí, že vláda sa chystá prostredníctvom očkovania čipovať ľudí. 

Ľudia vtiahnutí do kalných vôd internetu často doplatia na dezinformácie zdravím, alebo sa ocitnú vo väzení. Lži by sa bez sociálnych sietí takto nešírili. Nesmieme sa nechať rozkladať zvnútra, je najvyšší čas zasiahnuť.

Je to kvôli sociálnym sieťam?

Áno, majú na tom hlavný podiel. Neregulované prostredie internetu fakticky umožňuje hocikomu písať takmer čokoľvek, a na rozdiel od reálneho sveta ľudia, ktorí šíria nebezpečné klamstvá online, vyviaznu bez trestu. 

Prečo ľudia vlastne tvoria dezinformácie a hoaxy, teda poplašné správy vyzývajúce na ďalšie šírenie na internete? Čo tým sledujú?

Motivácie môžu byť rôzne. Dezinformácie na internete môžu vzniknúť ako vtip, ale aj ako snaha zarobiť. Alebo ich vyprodukuje nepriateľský režim, aby oslabil dôveru v európskych spoločnostiach voči demokratickým inštitúciám. Ak si ľudia vzájomne neveria, považujú sa navzájom za zapredaných, neveria lekárom, vedcom, žijú v neustálom strachu, že im niekto chce ublížiť. Nedôvera vo fakty rozkladá našu spoločnosť. Pandémia naplno odhalila, že nás neničí len koronavírus, ale aj informačný vírus. Dnes sme v ohrození len preto, lebo priveľa ľudí uverilo nepravdivým informáciám o očkovaní.

Akú radu by ste dali bežnému používateľovi internetu? Ako rozoznať pravdu od nezmyslu?

Než človek klikne na tlačidlo zdieľať, treba spomaliť. Ak niekto tvrdí niečo bombastické, napríklad, že existuje univerzálny liek na rakovinu alebo že ten liek je účelovo utajovaný, mal by automaticky spozornieť.

Je dobré pozrieť sa na to, či má takýto článok alebo post na sociálnej sieti autora, a ak áno, na ktorý zdroj sa odvoláva. Ak o tom iné médiá nepísali, ide pravdepodobne o hoax. Je to určite pravdepodobnejšie ako tvrdenie, že všetky médiá sa koordinujú a zámerne taja nejakú dôležitú správu, ku ktorej sa zhodou okolností dostal náhodný človek na internete. 

Hoaxy majú často oveľa väčšiu silu a zásah medzi ľuďmi než overené správy. Čím to je, že konšpirátori sa tešia veľkej podpore a odborníci sú veľakrát podceňovaní?

Je to práve tým, že hoaxy sú bombastické. Dávajú ľuďom pocit, že objavili niečo, čo treba dať vedieť ostatným. Prípadne v nich vyvolávajú silný hnev a pobúrenie, lebo našli vinníka zodpovedného za všetky spoločenské problémy. Každý človek je malé médium pre svoje okolie a sociálne siete týmto virálnym správam dali ideálne prostredie, kde sa môžu šíriť. Naopak, skutočne hodnotné mediálne výstupy z kvalitných redakcií sú často zložité a trvá oveľa dlhšie ich spracovať. Vytvoriť hoax môže zabrať pár minút a je možné ich produkovať ako na bežiacom páse. Ich obsah je mimoriadne nekvalitný. Kvalitné články ľudí tak nepopudia alebo neprekvapia, preto sa vyvracanie hoaxov takmer vždy šíri menej ako samotná dezinformácia.

Ako chcete nájsť rovnováhu medzi slobodou slova a obmedzením toho, čo sa smie písať na sociálne siete?

Naše zákony už teraz zakazujú podnecovať nenávisť voči skupinám ľudí napríklad na základe ich farby pleti či vierovyznania. Vymáhanie existujúcich zákonov na sociálnych sieťach je však náročné, málokto je za protiprávne výroky stíhaný a odsúdený. Je dôležité, aby sme zachovali na sociálnych sieťach slobodu v zmysle, že slobodne môžem vyjadriť svoje názory. Zároveň však musí platiť, že sociálne siete šíria v prvom rade pravdivý obsah a nie klamstvá a nenávisť, ktoré môžu ohrozovať naše zdravie či našu bezpečnosť a ktoré sú dnes i zdrojom nemalých príjmov z reklamy na internete. Veď šírenie poplašnej správy je v reálnom svete trestné. Nikto nemôže len tak zavolať do nemocnice, ohlásiť tam bombu a potom sa odvolávať na to, že im len povedal svoj názor.

Kam by ste zaradili Slovensko z pohľadu EÚ v rámci šírenia dezinformácií? Sme na tom lepšie či horšie ako iné krajiny? 

Nedávny prieskum organizácie Globsec ukazuje, že na Slovensku máme tendenciu veriť konšpiračným teóriám vo väčšej miere v porovnaní s ostatnými krajinami v regióne, ako sú Česko, Poľsko, Maďarsko alebo aj Bulharsko. Je to alarmujúce zistenie a naznačuje to, že sme na tom v tomto smere veľmi zle.

V čom vidíte príčinu?

Súvisieť to môže práve s dezinformáciami na internete, ale aj s nedostatočnou kvalitou vzdelávania a obmedzeným množstvom kvalitných médií na Slovensku. Na druhej strane, dezinformácie a konšpiračné teórie sú veľkým problémom prakticky na celom svete. Trápia sa s tým aj najbohatšie a najvyspelejšie krajiny v Európe, ako napríklad Nemecko alebo Veľká Británia, a ako sme videli, aj USA. Nie sme teda výnimka, nejde o špecificky slovenský problém, ale zdá sa, že sme na tom horšie, ako je povedzme priemer EÚ.

Sociálne siete v USA zareagovali po útoku na kongres zrušením účtov prezidenta. Ako vnímate tento ich krok?

Veľmi rozporuplne. Trump šíril klamstvá a nenávisť počas celého svojho mandátu, nepodložené obvinenia o ukradnutých voľbách písal v statusoch každý deň. Sociálne siete neurobili nič, až kým nebolo naozaj zle a neumreli ľudia. A ako občanov demokratických spoločností by nás tiež malo zaujímať, kto a na základe čoho rozhodol, že hlavný komunikačný kanál demokraticky zvoleného prezidenta USA sa zruší? Rozhodli o tom majitelia sociálnych sietí a ukázali tak, že majú obrovskú moc, ktorú však nik verejne nekontroluje. 

Je dôležité, že násilie sa zo sociálnych sietí tentoraz vylialo do života v USA, lebo to nie je zďaleka prvý raz, keď sa to stalo. V prípade násilností a straty životov v Indii, Mjanmarsku alebo na Srí Lanke sociálne médiá zareagovali oveľa vlažnejšie. Preto pre sociálne siete musíme my volení zástupcovia vytvoriť zákonné pravidlá. Nakoniec aj noviny, rádiá, televízie či časopisy podobným pravidlám podliehajú.

Poďme k vášmu pôsobeniu na Balkáne. Významní slovenskí diplomati Eduard Kukan alebo Miroslav Lajčák boli aktívni práve tu. Ste si podobní, alebo rozdielni?

Viacerí poslanci, ktorí sa tejto oblasti venovali v minulosti, už v europarlamente nepôsobia. S naším bývalým ministrom Eduardom Kukanom však aktuálne stále spolupracujem ako stály spravodajca europarlamentu pre Srbsko pri politických rokovaniach medzi vládou a opozíciou v Belehrade. Svojimi aktivitami v Srbsku a Čiernej Hore, kde šéfujem europarlamentnej delegácii pre vzťahy s Podgoricou, chcem prispieť k tomu, aby slovenskí politici a diplomati naďalej formovali európsku politiku na Balkáne. V tom sme si podobní, no generačne i svojím vzdelaním, ktoré som získal v USA a na Oxforde, sa cítim v slovenskej politike už trochu inde. 

Včera ste ohlásili, že vďaka vám Slovensko poslalo 30 400 PCR testov Srbsku a Čiernej Hore. Prečo ste sa o to snažili?

Má to dva dôvody. V Čiernej Hore zomrelo na počet obyvateľov dvakrát viac ľudí ako u nás. Ako susedia a partneri by sme si mali pomáhať. Pomáhame tým nielen Srbsku a Čiernej Hore, ale aj sebe. Slovensko nie je ostrov. Ak trpia ľudia takpovediac v našom susedstve, problémy a choroba sa prelievajú k nám. A ak sú naši susedia zdraví a bohatí, aj Slováci budú zdravší a bohatší. S predsedom SPOLU – občianska demokracia Jurajom Hipšom sme preto prišli s iniciatívou poslať do Srbska a Čiernej Hory špičkové PCR testy od našich vedcov. Spojili sme správnych ľudí zo slovenskej diplomacie a vedy pre správnu vec a vyšlo to. Tento týždeň je minister Korčok na Balkáne a PCR testy odovzdá v rámci širšej pomoci týmto krajinám v koronakríze.

Kandidovali ste do Európskeho parlamentu za stranu SPOLU – občianska demokracia. Tá mala v poslednom prieskume agentúry Focus 1 %. Dúfate, že raz sa dostanete do parlamentu?

Kolegovia a kolegyne pracujú naplno bez ohľadu na percentá v prieskumoch. Pomáhajú deťom a učiteľom s online výučbou, podnikateľom so získavaním pomoci od štátu. Každý týždeň majú niekoľko webinárov a pomáhajú tak tým, ktorých pandémia najviac zasiahla. Množstvo ľudí nerieši denne politiku a ešte si nevšimlo, že už nie sme v koalícii. Máme najviac osobností na zelené témy a ochranu prírody, sú u nás ekológovia Erik Baláž, Michal Wiezik, Tamara Stohlová, ale aj pedagóg Juraj Hipš, ekonómka a podnikateľka Jaroslava Lukačovičová alebo bojovníčka za ženy a rodiny Simona Petrík. Otvorili sme napríklad dôležitú kauzu pre zdravie ľudí – znečistenie pod Istrochemom. Sme aktívna opozičná strana a pomáhame ľuďom. Robíme to naplno a uvidíme, či to ľudia nakoniec ocenia.

Čo robíte, keď si chcete vyvetrať hlavu?

Voľného času mám málo, snažím sa ho preto využiť naplno športom a v spoločnosti svojich najbližších. V pracovných dňoch si chodím v Bruseli zabehať, cez víkendy sa venujem rodine. V lete s deťmi chodíme na turistiku do Tatier, na Kysuce či na Myjavu a v zime si vždy, keď nie je pandémia, užijeme spoločnú lyžovačku. A každú jeseň mám radosť z tradičnej domácej výroby vína. Teším sa na rodinné prešovanie hrozna, s ktorým pomáham rodičom.

Advertoriál pripravený v spolupráci s Vladimírom Bilčíkom.