Pondelok, 17. máj 2021. Meniny má Gizela, zajtra Viola.

Národná rada prerokuje zmeny pri nakladaní s nebezpečným odpadom v zrýchlenom režime

Poslanci NR SR
Poslanci NR SR
Zdroj: TASR - Jakub Kotian
26.01.2021 17:28

BRATISLAVA - Poslanci Národnej rady (NR) SR budú o novele zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a zákona o odpadoch rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Rozhodli o tom v utorkovom hlasovaní. Novela hovorí, že nebezpečný odpad z testovania na ochorenie COVID-19 by sa mohol odovzdať priamo poverenému zariadeniu na nakladanie odpadov.


S nárastom nebezpečného odpadu sa ráta na odberných miestach v súvislosti s testovaním na ochorenie COVID-19. Cieľom novely je umožniť ministerstvu životného prostredia na základe povolenia Slovenskej inšpekcie životného prostredia alebo okresného úradu poverenie zariadenia, aby prijalo a zhodnotilo nebezpečný odpad. Bolo by to nad rámec platného povolenia, uvádza sa v materiáli.

"Ide predovšetkým o väčšie prevádzky, spravidla zariadenia na spaľovanie alebo spoluspaľovanie odpadov, ktoré používajú najlepšie dostupné technológie, a kde je zaručené nakladanie s týmito nebezpečnými odpadmi v súlade s relevantnými právnymi predpismi a zároveň dosahovanie ustanovených limitov vo vzťahu k ochrane ovzdušia," ozrejmil rezort životného prostredia.

Na potreby štátnej štatistiky sa má zaviesť jednotný informačný systém

Na zabezpečenie a koordináciu úloh vyplývajúcich z úloh štátnej štatistiky a európskej štatistiky na vnútroštátnej úrovni sa má vytvoriť jednotný informačný systém (JIS) štátnej štatistiky, ktorý je výsledkom rozvoja existujúceho štatistického informačného systému. Vyplýva to z novely zákona o štátnej štatistike, ktorú v utorok poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania. JIS má dynamizovať procesy súvisiace s plánovaním štatistických činností, prepojením štatistických zisťovaní s tvorbou štatistických produktov či štandardizáciou integračných nástrojov.

Novela takisto ráta s kreovaním nového poradného orgánu predsedu štatistického úradu - koordinačnou radou pre štátnu štatistiku ako jedného z nástrojov na koordináciu vykonávania úloh štátnej štatistiky zodpovednými orgánmi. Legislatívna úprava sa tiež zamerala na spresnenie pojmov a definícií i úpravu procesov štatistických zisťovaní vyplývajúcich z podnetov aplikačnej praxe, rovnako i na úpravu pôsobnosti zákona v prípade vymedzenia subjektov, ktoré vykonávajú štátnu štatistiku. Navrhovaná účinnosť zákona je od 1. mája 2021, pričom pri vybraných ustanoveniach, ktoré si vyžadujú implementáciu reformných opatrení orgánmi vykonávajúcimi štátnu štatistiku, sa navrhuje účinnosť od 1. januára 2024.

Zmeny pri asistovanom sčítaní obyvateľov prerokuje v zrýchlenom režime

Zmeny pri asistovanom sčítaní obyvateľov prerokujú poslanci Národnej rady (NR) SR v skrátenom legislatívnom konaní. Rozhodli o tom v utorkovom hlasovaní. Z návrhu zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 z dielne Štatistického úradu SR vyplýva, že asistované sčítanie by sa malo dať vykonať aj neskôr ako v dobe sčítania, a to do konca októbra. Dôvodom má byť snaha predísť ďalšiemu zvýšeniu ohrozenia zdravia najzraniteľnejších obyvateľov ochorením COVID-19 v čase pandémie.

Naliehavosť prijatia návrhu zákona podľa predkladateľov vyplýva z odôvodneného predpokladu pretrvávania závažnej epidemiologickej situácie spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 v Slovenskej republike aj počas blížiacej sa doby sčítania obyvateľov. To je naplánované v období od 15. februára do 31. marca.

Dôvodom zmeny má byť aj snaha zabrániť zníženiu kvality a komplexnosti výsledkov sčítania obyvateľov, a tým aj čiastočnému znehodnoteniu celkových výsledkov sčítania. Rovnako má ísť o ambíciu zabrániť zníženiu efektivity celkových vynaložených rozpočtových prostriedkov na sčítanie zo štátneho rozpočtu. "Táto situácia vyvoláva potrebu vykonať asistované sčítanie obyvateľov, ktorí sa nedokážu z dôvodu zdravotných obmedzení, veku alebo nedostatku digitálnych zručností sčítať prostredníctvom elektronických formulárov na sčítanie obyvateľov sami a ani s pomocou blízkych osôb alebo iných osôb, s ktorými žijú v jednej bytovej domácnosti, v neskoršom období ako počas doby sčítania obyvateľov," píše sa v predloženom materiáli.

Príjmy z poplatkov za uloženie odpadu sa majú prerozdeľovať po novom

Príjmy z poplatkov za uloženie odpadu sa majú prerozdeľovať po novom. Vytvoriť sa má nová skupina obcí, ktorá získa príspevok z Environmentálneho fondu a použiť ho má na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenie bioodpadu z domácností. Upravuje to novela zákona o poplatkoch za uloženie odpadov, ktorou sa mení aj zákon o Environmentálnom fonde. V utorok ju schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Návrh novely súvisí so zberom bioodpadu, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára. Od nového roka majú obce, ktoré si uplatňovali výnimku na ekonomickú neúnosnosť nakladania s bioodpadom, zaviesť a zabezpečiť vykonávanie jeho triedeného zberu.

"Je žiaduce vytvoriť taký finančný mechanizmus na prerozdeľovanie príjmov z poplatkov za uloženie odpadov, aby mohli byť podporené aj tie obce, ktoré majú zavedené a zabezpečené vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľných kuchynských odpadov z domácností," odôvodnili predkladatelia v návrhu novely. Finančnou podporou z envirofondu by sa podľa Ministerstva životného prostredia SR malo zlepšiť nakladenie s kuchynským odpadom a dosiahnutie cieľov, ku ktorým sa SR zaviazala. "Táto potreba vyplynula aj z finančne náročného obdobia v súvislosti s ochorením COVID-19, keďže z dôvodu vyhlásených opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR sa zvýšilo množstvo vyprodukovaného komunálneho odpadu, najmä zmesového odpadu, v obciach," vysvetlil envirorezort.

Plénum schválilo aj pozmeňujúci návrh poslanca Radovana Kazdu (SaS), ktorým sa rozšíria podmienky, za ktorých vzniká obci nárok na získanie príspevku. Po novom musí byť splnená podmienka, že obci nebola v posledných troch rokoch uložená sankcia za porušenie vybraných povinností ustanovených zákonom o odpadoch, ani za porušenie zákona o poplatkoch za uloženie odpadov. Podľa návrhu tiež má byť Environmentálny fond povinný písomne oboznámiť obec o vybavení jej žiadosti o poskytnutie príspevku do 31. októbra. Nová právna úprava má byť účinná od 15. marca tohto roka.

Poslanci v závere dňa hovorili o klíme, Szőllős vyzval na ambiciózne ciele

Bez prijatia ambicióznych cieľov v oblasti klímy budú ľudia vo svete aj na Slovensku zasiahnutí dôsledkami klimatickej krízy čoraz viac. V pléne Národnej rady (NR) SR to vyhlásil poslanec Ján Szőllős (OĽANO) v diskusii o predloženej Správe o príprave legislatívnych opatrení na zmierňovanie klimatickej zmeny a jej dopadov v podmienkach SR. Iniciatívu envirorezortu uvítala aj Anna Zemanová (SaS). Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) zdôraznil, že sa nachádzame na dôležitej križovatke. Diskusiou o správe poslanci ukončili prvý rokovací deň 23. schôdze. Poslanci budú pokračovať v stredu (27. 1.), popoludní sa očakáva napríklad diskusia o obrannej a bezpečnostnej stratégii.

Szőllős víta, že sa rezort v správe zaviazal počas roka 2021 vypracovať vlastný klimatický predpis či pripraviť plán Slovenska na adaptáciu sa na zmenu klímy a podobne. Hovorí, že Slovensko i svet stoja pred veľkými výzvami v oblasti zmeny klímy. Priznáva, že potrebné zmeny v oblasti energetickej infraštruktúry si budú vyžadovať veľké investície. Tie sa však podľa neho v budúcnosti vrátia a môžu priniesť zisky. Zdôraznil, že tu nejde o politiku, ale o životné prostredie, ktoré zanecháme aj svojim potomkom. Vyzdvihol potrebu celospoločenskej diskusie a upozornil na riziká spojené so zmenou klímy.

Zemanová zdôraznila potrebu dosiahnuť uhlíkovú neutralitu čo najskôr, aby bola situácia udržateľná. Myslí si, že táto téma si vyžaduje väčšiu pozornosť aj na pôde NR SR. Klimatická kríza podľa nej môže spôsobovať istú beznádej, pocity stratenej generácie či obavy mladých ľudí z budúcnosti. Hovorí, že zmena v tejto oblasti je výzvou nielen pre vládu, ale aj pre obce, podnikateľský sektor a každého z nás. "Nikto z nás nedokáže žiť bez vzduchu, nedokážeme žiť bez vody. Nedokážeme žiť bez prírodných ekosystémov, v ktorých sa vzduch a voda tvoria," poznamenala.

Jaroslav Karahuta (Sme rodina) zas poukázal na otázku čerpania prírodných zdrojov a ich ochrany. Súhlasí s potrebou rozprávať sa o klíme, no upriamiť sa podľa neho treba i na otázku, ako čerpať a udržať prírodné zdroje. Poukázal aj na nárast populácie, nadprodukciu a vyčerpateľnosť zdrojov. "Buďme trošku lokálpatrioti. Chráňme si ich a využime," zdôraznil.

Správa z dielne envirorezortu prináša informácie o zmene klímy, jej dosahoch a o príprave nových opatrení. Má poskytnúť kľúčové informácie týkajúce sa zmeny klímy a jej nepriaznivých dosahov na SR, aj informácie o pripravovaných základných legislatívnych a relevantných ďalších opatreniach. Zlepšiť by sa podľa správy mala aj prevencia rizík a odolnosti voči katastrofám. Ako dôležitá je v správe označená aj ochrana biotopov a druhov, podpora biodiverzity, ochrany a obnovy ekosystémov. Podporiť by sa mali nízkoemisné zóny, parkovacie politiky a cyklistická doprava v mestách či opatrenia na bezpečnosť cestujúcich.


Nástroje k článku


ZDROJ: TASR

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články