BRATISLAVA - Pocit ohrozenia koronavírusom pociťujú viac ženy ako muži. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu „Ako sa máte, Slovensko?, ktorý na vzorke 1 000 respondentov uskutočnila prieskumná spoločnosť MNFORCE s odbornou podporou Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) a Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.
Prieskum zisťoval, ako sa do života ľudí premietajú nariadenia hygienikov, prerušenie vyučovania, zastavenie výroby u veľkých zamestnávateľov alebo ako zmenený režim mení spolunažívanie rodín. Výsledky tiež ukázali, že ohrozenie ochorením vnímajú viac starí ľudia. Informoval o tom Juraj Caranek z komunikačnej spoločnosti.
Takmer 90 percent respondentov tvrdí, že s výnimkou priestorov domácnosti nosia na tvári rúška vždy. Väčšina opýtaných uviedla, že obmedzili spoločenské kontakty s inými ľuďmi a s rodinou buď úplne (47,2 percenta) alebo čiastočne (48,3 percenta). Obe preventívne opatrenia robia častejšie tí, ktorí odpovedali, že sa epidémiou koronavírusu cítia byť veľmi ohrození. Podľa vyjadrenia respondentov rúško vždy nosí 93,8 percenta tých, ktorí sa epidémiou cítia najviac ohrození a 82 percent tých, čo sa cítia byť najmenej ohrození. Sociálne kontakty podľa tejto analýzy obmedzili o niečo viac ľudia vo veľkých mestách.
Viac informácií o koronavíruse nájdete aj na Facebooku
Podľa Barbary Lášticovej z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV je miera rešpektovania nariadenia nosiť rúško masívna bez ohľadu na to, či sa ľudia cítia epidémiou viac alebo menej ohrození. „Veľmi rýchlo sa ľudia na Slovensku začali správať v súlade s touto novou normou, hoci ich motivácie môžu byť rôznorodé. Nosenie rúšok možno považovať za nástroj, akým sa ľudia usilujú nastoliť kontrolu nad vzniknutou novou situáciou. To, že ženy vyjadrili väčší pocit ohrozenia koronavírusom ako muži, je v súlade s inými výskumami, ktoré ukazujú, že muži vnímajú riziká spojené so zdravím ako nižšie než ženy. Ženy môžu vnímať samé seba ako zraniteľnejšie aj preto, že častejšie pôsobia v pomáhajúcich profesiách alebo sa v domácnosti počas karantény starajú o iné osoby,“ podotkla.
S tým, aby vláda monitorovala dodržiavanie karantény pomocou údajov o pohybe mobilných telefónov podľa prieskumu súhlasí alebo úplne súhlasí 75,7 percenta respondentov. Respondenti, ktorí v parlamentných voľbách volili strany vládnej koalície, s týmto opatrením súhlasia viac (82,8 percenta súhlasí alebo úplne súhlasí) ako tí, čo strany vládnej koalície nevolili (69,8 percenta súhlasí alebo úplne súhlasí). S opatrením tiež častejšie súhlasia tí, ktorí veria, že by vláda zvládla zhoršenú situáciu v súvislosti s koronavírusom. Menej s opatrením súhlasia ľudia, ktorí sa koronavírusom necítia ohrození a tí, ktorí veria, že by slovenské zdravotníctvo zhoršenú situáciu zvládlo.
„V súvislosti s monitorovaním dodržiavania karantény prostredníctvom mobilných telefónov ide o klasickú dilemu medzi individuálnym právom na súkromie a spoločným nárokom na bezpečie. Ak sa mám vzdať časti svojho súkromia, musím dôverovať, že nebude zneužité. Nie je preto prekvapujúce, že najvýraznejšie je názor na monitorovanie pohybu cez mobilné telefóny spojený s politickým preferenciami a dôverou k súčasnej vláde,“ uviedol Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.
Od 12. marca platí na Slovensku pre koronavírus mimoriadna situácia. V tejto súvislosti boli v krajine zavedené viaceré obmedzenia na zamedzenie šírenia ochorenia, vrátane zatvorenia škôl do odvolania. Vláda SR tiež pristúpila k vyhláseniu núdzového stavu pre celý sektor zdravotníctva a sociálne zariadenia, kde poskytujú zdravotnú starostlivosť. Zatvorené sú maloobchodné prevádzky a prevádzky so službami. Každú nedeľu budú zatvorené aj potraviny, drogérie, lekárne, predajne tlače či krmív pre zvieratá. Dôchodcovia budú mať na nákupy vyčlenený čas od 9:00 do 12:00. Zavádza sa tiež povinnosť nosiť rúško všade mimo svojej domácnosti. Aktuálne je na Slovensku potvrdených 269 prípadov koronavírusu.
