°C

Štvrtok, 9. apríl 2020. Meniny má Milena, zajtra Igor.

Pod Bratislavou tiká časovaná bomba: Šokujúca MAPA! Najohrozenejšie lokality zamorenej vody

OZ Za našu vodu
OZ Za našu vodu
Zdroj: OZ Za našu vodu
29.01.2020 16:00

BRATISLAVA – Najväčšia zásobáreň pitnej vody v strednej Európe, Žitný ostrov, je v ohrození. Slovenská ekologička a environmentálna špecialistka z občianskeho združenia Za našu vodu upozornila, že skládka vo Vrakuni nie je jediná hrozba Žitného ostrova.


Už viac ako štyri desaťročia kompetentní tušili, že skládka CHZJD vo Vrakuni (ďalej len Vrakuňská skládka) je nekontrolovaným zdrojom kontaminácie vôd Žitného ostrova. V roku 2013 sa tieto dohady potvrdili, nie však monitoringom ministerstva životného prostredia. Prvé známky o úniku kontaminácie z Vrakuňskej skládky potvrdili až monitorovacie vrty Slovnaftu.

Sanácia Vrakuňskej skládky je v súčasnosti povolená. Ekologička a environmentálna špecialistka Lucia Olívia Ďurčová z občianskeho združenia (OZ) Za našu vodu však tvrdí, že nejde o skutočnú sanáciu, ale iba o obstavanie skládky stenou. Ďurčová v tomto súvise upozornila na štyri riziká.   

  • Odpady ostanú pre ďalšie generácie - pod zemou v blízkosti zdrojov pitnej vody nechávame pre naše deti vážne zdravotné riziká
  • Stena nikdy nebude 100 % tesná – aby bol úplne zamedzený únik kontaminovanej podzemnej vody z uzavretej skládky so stenou, bude potrebné zo stredu skládky nepretržite čerpať vysoko vodu kontaminovanú zmes rôznych chemických látok
  • Nie je jasné, že toxickú vodu sa podarí dostatočne vyčistiť - pokiaľ sa voda nedostatočne vyčistí, znečistenie sa bude šíriť ďalej za stenu
  • Oblak znečistenia je aj 5 až 7 km za plánovanou enkapsuláciou

Čítajte tiež: Šokujúca štúdia: Za desiatkami prípadov rakoviny na Slovensku môže byť pitie vody z vodovodu


Skládka vo Vrakuni nie je jediná hrozba Žitného ostrova

Posledné výsledky analýz združenia poukazujú na ďalší zarážajúci fakt. Iná skládka, nachádzajúca sa priamo v bratislavskej mestskej časti Rača, je ďalšou časovanou bombou.

Od roku 1873 sa na ňu pravdepodobne navážal odpad z bývalých chemických závodov. Priesak z tejto ešte staršej skládky bývalých CHZJD na území Žabieho majera (ďalej len skládka Žabí majer) postupne nateká cez otvorený kanál do Malého Dunaja a zároveň do bývalého kanála, tzv. Smradľavky, ktorá preteká celou Bratislavou a tým ohrozuje kvalitu vody na Žitnom ostrove. 

OZ Za našu vodu
Zdroj: OZ Za našu vodu

Vzorky vody vykazujú kontamináciu najmä semi-prchavými organickými látkami (SVOC), ako sú potenciálny ľudský karcinogén lindán, toxický 2-Methylbenzothiazol a ďalšie. Vo vode z kanála sa tiež našli prchavé organické látky (VOC), ako sú karcinogénny benzén a trichlóretén, ďalej nebezpečný dichlórbenzén a trichlórbenzén. „Mnohé z látok sa našli v koncentráciách viac ako desaťnásobne prekračujúcich intervenčný limit na sanáciu (napr. dichlórbenzény v koncentrácii 240 mikrogramov na liter voči intervenčnému limitu 3 mikrogramy na liter; lindane bol nájdený v koncentrácii 12 mikrogramov na liter voči intervenčnému limitu 0,2 mikrogramov na liter),“ vyčíslila ekologička s tým, že v tejto lokalite je aj výrazný zápach organických látok v ovzduší. V tesnej blízkosti sa pritom nachádzajú bytovky a menšie detské ihrisko. „Takto kontaminované ovzdušie je podľa nášho názoru škodlivé pre ich obyvateľov. Hlavnými pôvodcami silného zápachu sú zrejme benztiazoly, ako aj niektoré prchavé zlúčeniny, chlórbenzény, alkány, chlóralkány a iné, ktoré tiež boli nájdené vo vysokých koncentráciách vo vzorkách vody. Mnohé z nich sú pritom klasifikované ako nebezpečné polutanty, ak sú prítomné v ovzduší. Dichlórbenzén môže pri vdýchnutí spôsobiť silnú iritáciu pľúc a očí,“ upozornila Ďurčová.

Skládka priamo, ako aj cez pôvodný kanál (spomínanú Smradľavku) pretekajúci cez celú Bratislavu, sú zdrojom kontaminácie podzemnej vody nielen na Žabom majeri, ale aj iných územiach v Bratislave. S veľkou pravdepodobnosťou tým vznikajú zdravotné riziká pre obyvateľov rozsiahlych kontaminovaných území Bratislavy.  

V hlavnom meste je 223 evidovaných environmentálnych záťaží, minimálne 10 z nich s potvrdenou veľkoplošnou ekologickou záťažou, a teda aj s možným priamym zdravotným rizikom. Tie najdôležitejšie z hľadiska rizika združenie vyznačilo na mapke.

OZ Za našu vodu
Zdroj: OZ Za našu vodu

Natíska sa otázka, kam až siaha kontaminácia zo všetkých týchto záťaží. Združenie napriek štúdiám, ktoré dalo ministerstvo vypracovať, vie len toľko, že vďaka obrovskému riedeniu množstva vody a pomalému prúdeniu podzemnej vody v štrkopieskoch na Žitnom ostrove sa látky nenašli v pitnej vode. „Zatiaľ,“ usúdilo združenie. „Keďže neexistuje spoľahlivý plošný monitoring, nevie sa, či a ako sa tento pohyb znečistenia smerom na Žitný ostrov vyvíja. Keď sa tam kontaminovaná podzemná voda už objaví, bude neskoro na nápravné opatrenia. Bude to katastrofa, ktorá bude hroziť likvidáciou najväčšej zásobárne pitnej vody v strednej Európe,“ vyjadrila pochyby environmentálna špecialistka.

Vo vzorkách podzemných vôd z Vrakuňskej skládky bola okrem atrazínu zistená prítomnosť 964 ďalších rôznych chemických látok. Naše vodárne pritom bežne analyzujú len 27, tie veľkoobjemové cez 80 chemických látok. „Práve preto je dôležité vedieť, kde presne sa kontaminačný mrak nachádza, aké chemické látky prenikli najhlbšie a poskytnúť tieto informácie čo najskôr vodárenským spoločnostiam, aby tieto látky začali prísne sledovať vo vode, ktorú dodávajú do siete,“ uviedla Ďurčová.

Združenie vidí riešenie v kompletnom monitorovacom systéme

OZ Za našu vodu navrhuje, aby sa vyčlenili adekvátne zdroje na ochranu Žitného ostrova ako najväčšej zásobárni pitnej vody v strednej Európe. „Je potrebné, aby sa správne navrhol a uskutočnil komplexný monitorovací systém. Ten by mal pozostávať s dostatočne hustej monitorovacej siete vrtov pozdĺž všetkých záťaží, to znamená pozdĺž východnej hranice Bratislavy a ďalej husto na Žitnom ostrove. V monitorovacích vrtoch (studniach) sledovať cielene kontaminanty a dáta vkladať nie do ročných správ, ale vybudovať vyhodnocovací systém obsahujúci aj modelovacie nástroje, ktorý bude jasne vytyčovať, pokiaľ v súčasnosti siaha kontaminácia, v akých koncentráciách a aký bude nasledujúci vývoj. Cieľom musí byť ochrana pitnej vody, vyhodnotenie zdravotných rizík, a návrh nápravných opatrení,“ uzavrela v mene zduženia ekologička.


Galéria

OZ Za našu vodu OZ Za našu vodu OZ Za našu vodu

Nástroje k článku


AUTOR: © Zoznam/Vo

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články