Letecké eso, odvážny vojak a otec vlasti: Traja najväčší hrdinovia Slovenska v 1. svetovej vojne | Topky.sk

Streda, 18. september 2019. Meniny má Eugénia, zajtra Konštantín.

Letecké eso, odvážny vojak a otec vlasti: Traja najväčší hrdinovia Slovenska v 1. svetovej vojne

Hrdinovia Veľkej vojny
Hrdinovia Veľkej vojny
24.11.2018 09:40

BRATISLAVA Veľká vojna, známa ako Prvá svetová vojna, trvala od 28.júla 1914 do 11.11.1918. Ovplyvnila osudy štátov a národov, dnešné Slovensko nevynímajúc. Státisíce Slovákov sa zúčastnili bojov na rôznych frontoch, na oboch stranách a v uniformách rôznych štátov. Prinášame portréty troch najväčších hrdinov Veľkej vojny pochádzajúcich z územia Slovenska. Sú to Jozef Kiss, Matej Kocák a Milan Rastislav Štefánik.


Jozef Kiss (1896 – 1918) 

Jozef Kiss
Zdroj: Juraj Červenka, Letci z Prešporka vo Veľkej vojne

Jozef sa narodil v Prešporku (dnešná Bratislava) a ako mnoho iných mladých mužov bol povolaný do Rakúsko-Uhorskej armády. Bol poslaný na východný front bojovať proti Rusku. Bol ťažko zranený a počas rekonvalescencie si podal prihlášku k rodiacemu sa letectvu. V máji 1916 bol preložený na taliansky front, kde začal pôsobiť ako vojenský pilot. Za svoju dvojročnú kariéru zostrelil 19 lietadiel a stal sa tak druhým najlepším leteckým esom v Rakúsko-Uhorskej armáde. Bol známy galantnosťou k súperovi, nerád zabíjal nepriateľským pilotov. Uprednostňoval, keď nepriateľa donútil v boji núdzovo pristáť. Náčelník generálneho štábu rakúsko-uhorskej armády poľný maršal Franz Conrad von Hötzendorf ho mal úprimne rád a pri jednej vojenskej prehliadke ho dokonca oslovil „zlatý môj chlapec“. Osudná sa mu stala letecká bitka 24.mája 1918, kedy bol zostrelený britským leteckým esom a zabil sa pri následnej havárii. Bol rešpektovaným pilotom na oboch stranách frontu. Tri krát získal zlatú medailu za statočnosť. Ako dokladajú archívne pramene, v čase pohrebu nad cintorínom preleteli nepriateľské lietadlá. Na znak úcty zhodili veniec so stuhami, na ktorých bolo v angličtine, taliančine a vo francúzštine napísané: Posledná pocta nášmu odvážnemu nepriateľovi.

Matej Kocák (1882 – 1918)

Matej Kocák
Zdroj: Námorníctvo USA

Matej sa narodil v Gbeloch na Záhorí. V roku 1906 emigroval do USA, býval v Binghamtone v štáte New York, kde žila početná slovenská komunita. V tomto meste bol aj členom Slovenského katolíckeho sokola. V roku 1907 sa rozhodol vstúpiť do námornej pechoty. Svoj armádny kontrakt predĺžil až dvakrát. Bojoval s revolucionármi v Mexiku aj proti banditom v Dominikánskej republike. V roku 1917 bol povýšený na desiatnika a odoslaný na západný front do Európy. Dňa 23. januára 1918 sa pripojil k 66. rote 5. pluku 2. divízie námornej pechoty. Bojoval v sektore Bois De Belleau Bouresches severozápadne od Chateau Thierry a 1. júna 1918 ho povýšili na seržanta. Hrdinský skutok, za ktorý si vyslúžil najvyššie americké vyznamenanie, sa stal 18.júla 1918. Postup jednotky zastavila guľometná paľba. Celá jednotka, okrem Kocáka, bola pribitá streľbou k zemi z guľometného hniezda. Kocák sám prenikol hlbšie do nemeckých pozícií a zistil, kde je guľometné hniezdo ukryté. Vyrazil proti ukrytým Nemcom sám s nasadeným bodákom. Obsluhu guľometu zahnal na útek. O niečo neskôr objavil jednotku francúzskych koloniálnych vojakov bez velenia. Kocák ich zorganizoval a viedol do útoku na druhé guľometné hniezdo, ktoré tiež vyradili z činnosti. Za tento hrdinský čin bol Matej Kocák navrhnutý na dve Medaily cti, jedna od armády a druhá od námorníctva. Samotného udelenia Medaily sa Kocák nedožil. Padol 4.októbra 1918 pri vytláčaní nepriateľa z Argonského lesa v bitke o hrebeň Blanc Mont.  Je pochovaný na americkom vojenskom cintoríne v Romagne vo Francúzsku, kde leží vyše 14 000 vojakov vrátane deviatich držiteľov Medaily cti. Kocák dostal okrem najvyšších vyznamenaní dve Strieborné hviezdy a jedno Purpurové srdce. Po Matejovi Kucákovi bola pomenovaná transportná loď vojenského námorníctva USNS Sgt. Matej Kocak v roku 1984.   

Milan Rastislav Štefánik (1880 – 1919)

Milan Rastislav Štefánik
Zdroj: wikimedia

Milan sa narodil v Košariskách neďaleko Brezovej pod Bradlom. Jeho krátky život bol mimoriadne bohatý. Je právom považovaný za jedného z najväčších Slovákov v histórii. Za svoj krátky život stihol byť astronóm, fotograf, vojenský letec, brigádny generál ozbrojených síl Francúzska, diplomat a politik. Mal významnú zásluhu na formovaní československého zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny. Zohral dôležitú úlohu pri organizovaní česko-slovenských légií a sprostredkoval kontakty na francúzskych politikov. Spolu s T.G. Masarykom a E. Benešom sa zaslúžil o vznik Česko-slovenskej republiky. Štefánik zastával funkciu podpredsedu Československej národnej rady a funkciu ministra vojny v Dočasnej vláde československej aj v novovzniknutej Česko-slovenskej republiky. 

Štefánik bol nadaný študent s výborným prospechom na gymnáziu. Zmaturoval na gymnáziu v Sarvaši a v roku 1898 odišiel študovať do Prahy. Zlákalo ho štúdium astronómie a meteorológie na Filozofickej fakulte. Tam sa zoznámil s profesorom T.G. Masarykom a začal byť stúpencom jeho myšlienok. Počas štúdia bol aktívny aj politicky v spolku Detvan aj venoval sa aj publicistike. V roku 1904 promoval a získal titul doktor filozofie.

V roku 1904 odišiel do Paríža a začal pracovať na svojej vedeckej kariére. Spočiatku čelil existenčným problémom, ale postupne sa vypracoval na uznávaného astronóma a začal cestovať po celom svete.  Za činnosť pre francúzsku vládu získal vyznamenanie kríž Rytiera čestnej légie. Začiatkom roka 1914 sa musel podrobiť operácii žalúdka a v sanatóriu ho zastihol začiatok prvej svetovej vojny.

Na front nastúpil v roku 1915 a stal sa vojenským pilotom na západnom fronte. Robil prieskum nepriateľských jednotiek, navádzal delostreleckú paľbu a zavádzal na fronte meteorologickú službu. Na jeseň 1915 bol preložený do Srbska, kde pri evakuácii havaroval a znova mal žalúdočné problémy. Liečil sa v Ríme a potom sa vrátil do Paríža. Po stretnutí s T.G. Masarykom a E. Benešom si vytýčil nový cieľ, totiž vytvoriť ústredný orgán pre spoločný odboj Slovákov a Čechov, ako aj zorganizovať samostatné česko-slovenské vojsko a presadiť ho medzi dohodovými politikmi.

Po súhlase francúzskych politických špičiek vznikla vo februári 1916 Česko-slovenská národná rada, kde sa Štefánik stal podpredsedom. ČSNR začala s organizáciou česko-slovenského vojska v zahraničí. Štefánik cestoval do Talianska, Rumunska, Ruska aj USA. Snažil sa získať dobrovoľníkov na front aj podporu politikov. V USA získal podporu krajanských organizácii pre ČSNR.

Veľký úspech sa dostavil po diplomatických rokovaniach v Paríži o ustanovení samostatnej Česko-slovenskej armády. Francúzska vláda vydala 16.12.1917 Dekrét o vytvorení Česko-slovenskej armády vo Francúzsku. Tento dekrét potvrdil vznik samostatnej armády, ktorá politicky podliehala ČSNR v Paríži. Štefánik organizoval Česko-slovenské légie v Taliansku aj v Rusku už ako generál. V Rusku reorganizoval légie a ich návrat do novej vlasti už ako minister vojny novej Česko-slovenskej republiky. Po návrate do Paríža sa zúčastnil mierových konferencií a zaoberal sa vznikom nového česko-slovenského letectva. V máji 1919 odišiel do Talianska za svojou snúbenicou markízou Giulianou Benzoni. 4. mája 1919 vzlietol z Talianskeho letiska Campoformido pri Udine a zamieril na letisko v bratislavských Vajnoroch. Na miesto určenia nedoletel, zahynul cestou pri Ivánke pri Dunaji. Nehoda nebola nikdy uspokojivo vyšetrená. Oficiálna verzia uvádza zlé počasie alebo technickú poruchu lietadla. Miesto posledného odpočinku Milana Rastislava Štefánika je mohyla na vrchu Bradlo na Myjave.

Založenie Česko-slovenských légií a vznik Česko-slovenskej republiky možno považovať za najväčší prínos Milana Rastislava Štefánika do svetových aj slovenských dejín. Pokiaľ žil, bol uznávaný letec, diplomat aj štátnik. Po svojej smrti sa stal legendou a národným hrdinom.


Galéria

Hrdinovia Veľkej vojny Jozef Kiss Matej Kocák Milan Rastislav Štefánik Milan Rastislav Štefánik

Nástroje k článku


AUTOR: © Zoznam/DAn

Nahlásiť chybu

Najčítanejšie články