BRATISLAVA – Po desaťročiach sa hrozivá história opakuje. Na Slovensku sa minulú jeseň vyskytol tropický kliešť, ktorý na rozdiel od kliešťa obyčajného, prežije v bytových priestoroch. Upozornila na to Slovenská akadémia vied (SAV), ktorá zaznamenala prípad zamorenia bytu v Bratislave kliešťami rodu Rhipicephalus sanguineus. Tieto kliešte sa bežne vyskytujú v Stredomorí, na Blízkom východe, v Afrike či Amerike.
FOTO Prišli skoro: Kliešte zamorili Slovensko, tieto lokality sú najnebezpečnejšie, hrozí vírus
Vedúca sekcie medicínskej zoológie z Ústavu zoológie SAV Markéta Derdáková tvrdí, že tropický kliešť na rozdiel od kliešťa obyčajného, prežije aj vo vnútri bytového priestoru. Hoci je jeho hlavným hostiteľom pes, pricicať sa môže aj na človeka, ktorému následne hrozí rickettsia – nebezpečná baktéria, ktorá vyvoláva ochorenie mediteránnu horúčku. Tieto kliešte môžu tiež prenášať patogény, ktoré nie sú typické pre naše podnebné pásmo.
Zamorenie tropickými kliešťami v hlavnom meste zaznamenali zoológovia počas vlaňajšej jesene. „Kliešte sa v byte vyskytovali vo veľkom počte, vo všetkých vývojových štádiách, čiže sa tam množili a aj po dezinsekcii sa jeden kliešť objavil opäť v marci,“ informovala Derdáková s tým, že rodina, ktorá na problém zoológov upozornila, mala síce psy, no neudávala žiadnu cestu do zahraničia. „Genetickými analýzami sme potvrdili, že kliešte boli pravdepodobne z juhozápadnej Európy, z Francúzska alebo Španielska,“ dodala.
Naposledy bol podobný prípad na našom území zaznamenaný v šesťdesiatych rokoch minulého storočia a následne v osemdesiatich. Po desaťročiach sa história opakuje. „Teraz však išlo o dosť masívnu infestáciu, lebo my sme získali až päťdesiat kliešťov z toho bytu,“ spomína Derdáková.
Mediteránna horúčka patrí k bežným ochoreniam, ktoré sa liečia antibiotikami, čiže podobne, ako v prípade lymskej boreliózy. Veľkou komplikáciou sú však podľa vedkyne opakované vysoké horúčky, či zápaly pľúc.
Slovenská vedkyňa ale zdôraznila, že netreba prepadať panike. Uviedla, že hoci sa nevylučuje, že tropické kliešte by sa mohli rozmnožiť, na obavy je podľa nej priskoro. Slovákom odporúča, aby pri cestách do rizikových krajín vždy použili repelent. Majiteľom psov zasa radí, aby zviera pozorne skontrolovali, či zo sebou neprinieslo kliešte. „Tento kliešť môže mať všetky vývojové štádiá na hostiteľovi – psovi, ale môže cicať aj na ľuďoch a takýmto spôsobom aj preniesť tieto ochorenia,“ upozornila.
Vedci v našej prírode zatiaľ spomínaného tropického kliešťa nezaevidovali. Derdáková ale nevylučuje, žeby ho na Slovensko mohli zavliecť z juhu ojedinele divo žijúce zvieratá. „Nie je pravdepodobné, že by prežil u nás zimu v prírode,“ povedala vedkyňa, ktorá zároveň vyjadrila obavu, že odlíšiť tropického kliešťa od bežného nie je pre laika vôbec jednoduché. „Keď však niekto má doma psy a zrazu tam majú viac kliešťov, ktoré lezú po stenách, tak už je to pravdepodobnejšie, že je to tento kliešť,“ podotkla.
