Dodávajú sa na Slovensko horšie potraviny ako na Západ? Pravda je vraj niekde inde!

Pred takmer tromi rokmi prebehla médiámi správa Asociácie spotrebiteľov Slovenska, ktorá testovala kvalitu potravín a prišla so záverom, že je dokázané to, čo si mnohí spotrebitelia dlho len šepkali. "Firmy často posielajú nižšiu kvalitu do nových krajín Európskej únie, kde majú pocit, že sa spotrebitelia ešte tak nebránia," uviedol riaditeľ asociácie Miloš Lauko. Portály sa vtedy odvolávali aj na zistenie, že Coca-Cola pre slovenský, bulharský, maďarský a rumunský trh obsahuje izoglukózu, zatiaľ čo pre iné trhy cukor.

O tom, či sa takéto informácie objavujú stále, alebo došlo k zlepšeniu situácie, sme sa spýtali riaditeľky Potravinárskej komory Slovenska (PKS), ktorá sa pre Topky vyjadrila, že téma odlišnej kvality potravín predávaných v krajinách pôvodnej EÚ-15 a nových členských štátov sa v médiách predkladá pravidelne.

"Tematika potravín a kvality potravín je veľmi populárna, pretože každý z nás je denne konzumentom potravín. Častokrát sa však do diskusie vnášajú mýty, ktorým verejnosť rada uverí, pretože výrobu potravín nemali možnosť vidieť a preto si ani nevedia predstaviť, ako funguje potravinársky podnik. Je však pravdou, že výrobcovia potravín majú právo prispôsobovať svoje produkty rozdielnym trhom," uviedla Halgašová.

Podľa nej typickým príkladom je prispôsobenie chuťových vlastností tatárskej omáčky Helmans požiadavkám českého a slovenského trhu. Tento výrobok s pôvodnou receptúrou nebol úspešný, pretože spotrebiteľom nechutil. Najúspešnejším v týchto produktoch sa stal až po zmene receptúry.

"Často krát sa tiež poukazuje na nápoje a ich sladenie sacharózou (repným cukrom) alebo izoglukózou (glukózovo-fruktózový sirup). Avšak či pri výrobe nápoja bude použitá kryštalická forma cukru – sacharóza, alebo tekutá forma cukru – izoglukóza závisí od toho, v ktorom členskom štáte sa potravinársky podnik na výrobu nápojov nachádza. Dôvodom je reforma v sektore cukru, ktorá bola zahájená v roku 2004. Veľmi zjednodušene povedané, členským štátom boli zohľadnené existujúce výrobné kapacity pre cukor a izoglukózu a následne im boli pridelené množstvové kvóty na výrobu celkom s vyčlenením množstvovej kvóty pre potravinárske účely. Keďže Slovenská republika má tú výhodu, že na našom území bol zriadený ešte pred zahájením reformy potravinársky podnik na produkciu izoglukózy, tak táto je používaná na sladenie nápojov v priemyselnej výrobe," objasnila Halgašová s tým, že z hľadiska technologického procesu výroby je to obrovská výhoda, pretože tekutý cukor má veľmi jednoduché použitie na rozdiel od pevnej formy, kde je na rozpustenie potrebné vynaložiť energiu.

Riaditeľka PKS tvrdí, že potravinári nemajú záujem meniť kvalitu vyrábaných potravín predávaných pod tou istou značkou. Spoločnosti môžu slobodne prispôsobiť svoje produkty rôznym trhom v záujme uspokojenia rozdielnej chute tamojšej klientely, ale tiež v záujme využívania regionálnych surovín, čo však neznamená zníženie kvality produktu. "Výrobcovia potravín nerobia rozdiely v kvalite vyrábaných potravín medzi jednotlivými krajinami. Výsledky prieskumu, ktoré sa objavujú v médiách pre spotrebiteľa obyčajne nemajú výpovednú hodnotu. Poškodzujú však potravinársky priemysel ako celok a nie len výrobcov vybraných do prieskumu," snaží sa vyvrátiť fámy Halgašová.

"Potravinársky priemysel v Európskej únii je najregulovanejším odvetvím a musí dodržiavať asi najviac právnych noriem, na základe ktorých musia byť pri výrobe potravín dodržiavané prísne štandardy. Žiaden výrobca, ktorý chce obstáť v tvrdej konkurencii trhu si nedovolí predávať nekvalitné alebo zdraviu škodlivé potraviny," dodala riaditeľka, ale podotkla, že uvedenými príkladmi nechce povedať, že trh s potravinami je bezproblémový.

Verejnosť podľa nej v prevažnej väčšine zastáva názor, že za kvalitu a bezpečnosť potravín zodpovedajú orgány na úradnú kontrolu potravín. Na Slovensku sú nimi Štátna veterinárna a potravinová správa SR a Úrad verejného zdravotníctva. Pravdou však je, že za potraviny zodpovedá prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, ktorým je výrobca a každý ďalší článok v potravinovom reťazci. V každom odvetví sa nájdu aj menej zodpovední podnikatelia, ktorých prvoradým záujmom je rýchlo a ľahko zarobiť peniaze.

Spotrebiteľ však aj vlastným pričinením môže pomôcť zvyšovať kvalitu predávaných potravín, ak:

• nebude nakupovať potraviny na nelegálnych miestach alebo z nespoľahlivého zdroja,
• sa bude vyhýbať predajniam, kde už nadobudol negatívne skúsenosti,
• nebude kupovať potraviny, ktoré sú síce lacné, ale nezabezpečia patričný príjem výživových hodnôt.

"Zásadovosť spotrebiteľa je najúčinnejším nástrojom na zvyšovanie kvality ponúkaných potravín,“ zakončila Halgašová.