BRATISLAVA – Pre amerických voličov bola otázka ekonomickej budúcnosti USA rozhodujúca pri voľbách. Opätovné víťazstvo Baracka Obamu mnohí ekonomickí analytici nehodnotili pozitívne. Americký dolár krátko po jeho zvolení klesol, neskôr sa stabilizoval. Podľa analytika Volksbank Vladimíra Vaňa, Obamu čaká najťažšia úloha pri dohodách s Kongresom najmä pri znižovaní deficitu verejných financií. Ak sa mu to nepodarí, nečaká ho nič pekné.
Ako vnímate jeho výhru?
Je to legitímny výsledok slobodných demokratických volieb v suverénnej krajine. Z ekonomického pohľadu sa najväčšie otázniky spájali s tým, ako môže výsledok volieb ovplyvniť stále relatívne vysoká miera nezamestnanosti, ktorá sa však postupne znižuje. Po skončení ostatnej recesie, v americkej ekonomike vzniklo od marca 2010 spolu viac než 4,5 milióna nových pracovných miest. Počas recesie z rokov 2008 a 2009 ich však ubudlo až 8,8 milióna. Aj preto sa miera nezamestnanosti z rekordných 10% v októbri 2009 znížila len na 7,8% v septembri 2012 (a 7,9% v októbri 2012). V októbri 2009 dosiahla miera nezamestnanosti v USA najhoršiu úroveň od júna 1983. Miera nezamestnanosti v USA sa v súčasnosti pohybuje blízko najnižších úrovní od konca roku 2008, kedy bol po prvý raz zvolený súčasný prezident. Americká recesia začala na konci roku 2007 a dramaticky sa prehĺbila v závere roku 2008, teda tesne pred nástupom úradujúceho prezidenta do funkcie (v januári 2009).
Čo znamená víťazstvo Baracka Obamu pre svetovú ekonomiku a pre ekonomiku USA?
Americké prezidentské voľby sú však principiálne súčasťou politického procesu demokratickej zmeny moci v jednej z troch súčastí americkej vlády: výkonnej moci. Tá zvlášť v tak mimoriadnych okolnostiach, akými bola napríklad ostatná najvážnejšia povojnová recesia musela siahať k niekedy aj bezprecedentným opatreniam, ktoré boli vynútené naliehavosťou hospodárskej situácie a nemuseli byť nevyhnutne diktované straníckymi, či ideologickými motívmi. Okrem toho, najzásadnejšie rozhodnutia americkej výkonnej moci, vrátane rozpočtových a daňových zákonov si vyžadujú schválenie zákonodarnej moci – dvojkomorového Kongresu. Ešte dôležitejšou súčasťou mozaiky tohtoročných volieb, než kto získa Biely dom budú výsledky doplňujúcich volieb do Kongresu. Výsledok dnešných prezidentských volieb tak môže byť aj Pyrhovým víťazstvom, najmä ak viedol ku kombinácii veľmi tesného víťazstva kandidáta, ktorého strana by však nemala väčšinu v Kongrese. Podľa prvých správ si Demokratická strana udržala väčšinu v Senáte, hornej komore amerického Kongresu.
Myslíte, že sa prehĺbi kríza a zadlžovanie bude pokračovať?
Oživenie hospodárskeho rastu prispelo k tomu, že od marca 2010 vzniklo v USA viac než 4,5 milióna nových pracovných miest a miera nezamestnanosti klesla na najnižšiu úroveň od konca roku 2008, čo ako vidieť mohlo prispieť aj k výsledku prezidentských volieb. Najväčšou výzvou pre novozvoleného prezidenta bude nájdenie kompromisu s Kongresom pri postupnejšom znižovaní deficitu verejných financií. Pokiaľ k nemu nedôjde, séria už schválených zákonov povedie k automatickým škrtom vo verejných výdavkoch a k citeľnému zvýšeniu daní. To síce výrazne zníži deficit amerického federálneho rozpočtu, no spôsobom, ktorý sa označuje aj ako „fiškálny útes“, pretože sa môže dramaticky dotknúť aj reálnej ekonomiky. Na rozdiel od otvorenejších ekonomík v Európe je totiž americké hospodárstvo závislé najmä od domáceho dopytu.
Aká bude najťažšia úloha nového prezidenta?
To, aké oklieštené sú právomoci amerického prezidenta sa najviac ukázalo počas diskusie o zvýšení stropu pre verejný dlh v auguste 2010, kedy republikánmi kontrolovaná Snemovňa reprezentantov (dolná komora parlamentu) až do poslednej možnej chvíle tlačila prezidenta k čo najväčšiemu kompromisu s republikánskymi požiadavkami. Práve výsledok vtedajšieho kompromisu medzi prezidentom Obamom a Kongresom zasial najvážnejší a najťažší oriešok pre nového prezidenta: pokiaľ sa s Kongresom nedohodne na pláne ďalšieho znižovania deficitu v nasledujúcich rokoch, do účinnosti vstúpi séria už prijatých zákonov, ktoré automaticky povedú k radikálnemu zníženiu vládnych výdavkov a k citeľnému zvýšeniu daní. Prudké zníženie deficitu, ktoré by bez dohody nového prezidenta s Kongresom v budúcom roku nasledovalo, je tak radikálne, že si vyslúžilo označenie „fiškálny útes“. Jeho dôsledky by mohli mať odozvu aj vo výkonnosti americkej reálnej ekonomiky. Dozvuky potenciálnej nedohody nového prezidenta s novým Kongresom tak môže okrem americkej ekonomiky pocítiť aj svetové hospodárstvo. Samotný výsledok prezidentských volieb teda bez výsledku kongresových volieb ešte nedáva jasnú odpoveď na to, aké vážne môže byť riziko toho, či sa americký rozpočet aj ekonomika budúci rok prehupne cez „fiškálny útes“ so všetkými s tým súvisiacimi dôsledkami. Podľa prvých správ si Demokratická strana udržala väčšinu v Senáte, hornej komore amerického Kongresu.
