BRATISLAVA - Predstaviteľov vládnej koalície čakajú od budúceho utorka (22.3.) ďalšie skúšky jednoty.
Na úvod sú opäť zaradené právne normy, ktoré poslancom vrátil prezident SR Ivan Gašparovič. V prípade novely zákona o sudcoch a prísediacich má hlava štátu pochybnosti o súlade tejto právnej normy s ústavou, a to kvôli zrušeniu inštitútu justičných čakateľov.
"S inštitútom právnej istoty v právnom štáte úzko súvisí požiadavka legálne nadobudnutých práv, teda nikomu nemožno odňať jeho riadnym spôsobom nadobudnuté práva na základe neskoršie vydaného právneho predpisu," upozornil Gašparovič. Na opätovné schválenie prezidentom vráteného zákona je potrebných aspoň 76 hlasov. Definitívne sa má rozhodnúť aj o návrhu voliť generálneho prokurátora verejne.
Výmena koalično-opozičných názorov sa očakáva aj v prípade návrhu novely zákona o prokuratúre, ktorú 2. marca schválil vládny kabinet. Ak návrh ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (SDKÚ-DS) prejde v súčasnej podobe, právomoci nového generálneho prokurátora oproti súčasnosti oslabnú. Zároveň bude môcť byť zvolený na sedemročné funkčné obdobie len raz. Novela tiež zavádza päťročné funkčné obdobia vedúcich prokurátorov, ktorými sú okresní a krajskí prokurátori a ich námestníci. Kandidovať budú môcť najviac dvakrát po sebe. S cieľom efektívneho boja proti korupcii novela prináša aj zverejňovanie majetkových priznaní prokurátorov, nadriadení prokurátori majú navyše prísť o právo vydávať negatívne pokyny v trestných veciach.
Minister kultúry Daniel Krajcer (SaS) zase predložil novelu tlačového zákona, ktorým chce verejným funkcionárom obmedziť právo na odpoveď. Ak uspeje, tento inštitút nebudú môcť využiť v prípade, keď sa uverejnená informácia bude týkať výkonu ich funkcie. Ako súkromnej osobe im toto právo zostane zachované. Verejným funkcionárom je napríklad prezident, poslanec NR SR, Európskeho parlamentu a územnej samosprávy, minister, štátny tajomník, starosta, primátor či predseda a podpredseda politickej strany alebo hnutia.
Po niekoľkomesačnom odklade by sa mala definitívne schváliť novela zákona o zbraniach a strelive, ktorou minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) reaguje na minuloročné vyčíňanie vraha v Devínskej Novej Vsi. Jeho pôvodný zámer nezískal dostatočnú podporu ani v radoch koaličných poslancov. Výsledkom rokovaní je kompromisný návrh, podľa ktorého by napokon polícia nemala získať právo bezdôvodne vstúpiť do obydlia držiteľa zbrane za účelom jej kontroly. K zmenám oproti Lipšicovmu zámeru by malo dôjsť aj pri návrhu zaviesť pravidelné psychotesty pre všetkých držiteľov zbraní.
Poslanci OKS, ktorí sedia v parlamente vo farbách Mosta-Híd, sa zase pokúsia presadiť novelu zákona o elektronických komunikáciách, ktorá má spoplatniť predĺženie povolení na používanie frekvencií pre mobilných operátorov. Dvom najväčším z nich totiž končia licencie v auguste tohto roku, pričom ich predĺženie zo strany Telekomunikačného úradu SR je podľa súčasnej právnej úpravy bezplatné.
Opozičný Smer-SD predložil trojicu noviel, o ktorých chcel hovoriť už na štvrtkovej (17.3.) mimoriadnej schôdzi, no koalícia mu to neschválením programu znemožnila. Ide o návrh vrátiť výšku DPH na 19 percent, zaviesť osobitnú bankovú daň, ktorá by toto zníženie DPH mala vykryť, ako aj zastaviť privatizáciu šiestich štátnych teplární.
