LONDÝN – Aj šesť rokov po začiatku pandémie milióny ľudí na celom svete stále bojujú s následkami dlhého covidu. Nová štúdia prináša nádej na lepšie pochopenie tohto ochorenia. Vedci totiž objavili dôkazy, že za častými príznakmi, ako sú únava, strata motivácie či problémy s pamäťou, môže stáť poškodenie dopamínového systému v mozgu.
Dlhý covid zostáva jednou z najväčších medicínskych záhad posledných rokov. Mnohí pacienti sa aj mesiace či roky po prekonaní infekcie sťažujú na chronickú únavu, „mozgovú hmlu“, poruchy koncentrácie alebo spomalené myslenie. Vedci teraz prišli s objavom, ktorý by mohol vysvetliť, prečo tieto problémy pretrvávajú.
Ako informoval vedecký portál IFLScience, kanadskí výskumníci skúmali mozgy 24 pacientov s dlhým covidom pomocou PET zobrazovania a porovnali ich s 24 zdravými dobrovoľníkmi. Zistili, že ľudia s dlhým covidom mali výrazne nižšiu hustotu neurónov produkujúcich dopamín vo všetkých hlavných častiach striata – oblasti mozgu zodpovednej za motiváciu, pohyb aj myslenie.
Vedúci autor štúdie Dr. Jeffrey Meyer z Brain Health Imaging Centre v Kanade uviedol, že ide o vôbec prvý priamy dôkaz poškodenia dopamínového systému pri dlhom covide.
„Naše zistenia poskytujú presvedčivé dôkazy, že dlhý covid zahŕňa stratu neurónov uvoľňujúcich dopamín,“ povedal Meyer.
Dopamín je neurotransmiter, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri motivácii, pohybe, učení aj pocite odmeny. Jeho nedostatok je známy napríklad pri Parkinsonovej chorobe. Vedci preto predpokladajú, že poškodenie dopamínových neurónov môže vysvetľovať, prečo pacienti s dlhým covidom trpia výraznou únavou, stratou motivácie či problémami s pamäťou.
Výskumníci navyše zistili, že čím nižšia bola hustota dopamínových neurónov v určitých častiach mozgu, tým závažnejšie boli konkrétne príznaky. Menšie poškodenie vo ventrálnej časti striata súviselo najmä so stratou motivácie, zatiaľ čo zmeny v oblasti nazývanej caudate putamen boli spojené s poruchami pamäti.
Podľa vedcov tieto výsledky nadväzujú na ich predchádzajúce výskumy, ktoré ukázali zvýšený zápal mozgu u pacientov s dlhým covidom.
„Vieme, že zápal môže poškodzovať dopamínové neuróny. Predchádzajúce štúdie ukázali vysokú mieru zápalu v týchto oblastiach a teraz máme prvý priamy dôkaz, že počet dopamínových neurónov je tam skutočne znížený,“ vysvetlil Meyer.
Objav zároveň otvára dvere novým možnostiam liečby. Výskumný tím už pripravuje klinickú štúdiu, v ktorej chce otestovať lieky ovplyvňujúce dopamínový systém. Mohli by pomôcť
zmierniť únavu, poruchy koncentrácie aj ďalšie neurologické príznaky dlhého covidu. Vedci však upozorňujú, že zatiaľ je priskoro hovoriť o účinnej terapii a výsledky bude potrebné potvrdiť ďalším výskumom.
Štúdia bola publikovaná v odbornom časopise eBioMedicine a odborníci ju označujú za významný krok k pochopeniu biologických príčin dlhého covidu. Ak sa jej závery potvrdia, mohli by v budúcnosti priniesť nádej miliónom pacientov, ktorí dodnes hľadajú odpovede na svoje pretrvávajúce zdravotné problémy.
