WASHINGTON - Nemáte bolesti, ručička na váhe vás nedesí a občas si aj zašportujete. Znamená to, že vaše srdce je v bezpečí? Americký kardiológ Sanjay Bhojraj upozorňuje na tri rozšírené omyly, ktoré môžu ľuďom dávať falošný pocit istoty. Problémy so srdcom a cievami sa totiž môžu rozvíjať celé roky potichu.
Cítite sa dobre. Pri chôdzi vás nič nebolí, nezadýchavate sa a vaše telo vám neposiela žiadne výrazné varovné signály.
Prečo by ste sa teda mali obávať o srdce?
Práve takto podľa amerického intervenčného kardiológa Sanjaya Bhojraja uvažuje množstvo ľudí. Lekár, ktorý sa viac ako 20 rokov venuje pacientom so srdcovo-cievnymi ochoreniami, upozorňuje, že dobrý pocit ešte nemusí byť spoľahlivým zdravotným vysvedčením.
„Prestaňte veriť týmto omylom o srdci,“ odkázal vo svojom videu na Instagrame.
Tri z nich považuje za mimoriadne rozšírené.
Nič ma nebolí, takže moje srdce je zdravé
Prvý omyl znie veľmi logicky. Ak má človek zdravotný problém, telo ho predsa upozorní.
Lenže pri srdcovo-cievnych ochoreniach to tak nemusí fungovať.
Vysoký krvný tlak, zvýšený cholesterol či začínajúca ateroskleróza môžu dlhý čas nespôsobovať výrazné ťažkosti. Človek normálne pracuje, chodí na dovolenky a žije svoj každodenný život, zatiaľ čo rizikové faktory postupne poškodzujú jeho cievy.
Práve preto sa o vysokom krvnom tlaku často hovorí ako o tichom zabijakovi. Neliečená hypertenzia zvyšuje riziko infarktu, mozgovej príhody, srdcového zlyhávania aj poškodenia obličiek, upozorňuje American Heart Association.
Podobne nenápadný môže byť aj vysoký cholesterol. Sám osebe zvyčajne nebolí a človek nemusí vedieť, že jeho hodnoty sú zvýšené, kým si ich nedá zmerať.
Prvé výraznejšie problémy sa tak v niektorých prípadoch objavia až v čase, keď je prietok krvi obmedzený alebo nastane vážna komplikácia.
Čakať na to, kým sa srdce „ozve“, preto nemusí byť najlepší zdravotný plán.
Som štíhly, mne srdcové problémy nehrozia
Druhý mýtus sa ukrýva priamo v zrkadle.
Človek sa na seba pozrie, nevidí výraznú nadváhu a automaticky predpokladá, že jeho metabolizmus aj srdce musia byť v poriadku.
Podľa Bhojraja je to nebezpečne zjednodušený pohľad.
O srdcovo-cievnom riziku totiž nerozhoduje iba telesná hmotnosť. Dôležitú úlohu zohráva krvný tlak, hladina cukru v krvi, cholesterol a ďalšie ukazovatele metabolického zdravia.
Aj štíhly človek môže mať vysoký tlak, zvýšené krvné tuky alebo inzulínovú rezistenciu.
Problémom môže byť aj viscerálny tuk uložený hlbšie v brušnej dutine okolo vnútorných orgánov. Na prvý pohľad ho nemusí byť výrazne vidieť.
American Heart Association upozorňuje, že samotný index telesnej hmotnosti BMI má pri posudzovaní zdravia srdca svoje limity. Oveľa dôležitejší je širší pohľad na jednotlivé rizikové faktory.
Štíhla postava môže byť výhodou. Nie je však nepriestrelnou vestou pre srdce.
Hodinu cvičím, takže môžem celý deň sedieť
Tretí omyl poznajú najmä ľudia so sedavým zamestnaním.
Osem či deväť hodín strávia za počítačom. Večer si však idú zabehať alebo na hodinu do posilňovne a majú pocit, že denný účet so svojím telom vyrovnali.
Pohyb je pre srdce mimoriadne dôležitý. Jedna tréningová jednotka však nemusí úplne vymazať dôsledky mnohých hodín neprerušovaného sedenia.
Počas dlhého sedenia zostávajú veľké svalové skupiny málo aktívne. To môže nepriaznivo vplývať na spracovanie cukrov a tukov aj na krvný obeh.
Pravidelná fyzická aktivita riziká spojené so sedavým spôsobom života výrazne znižuje. Odborníci však zároveň odporúčajú dlhé obdobia sedenia pravidelne prerušovať.
Nemusí ísť o ďalší tréning.
Stačí sa postaviť, prejsť sa po kancelárii, použiť schody alebo si počas dňa urobiť niekoľko krátkych pohybových prestávok.
Aj krátka chôdza počas dlhého sedenia môže priaznivo ovplyvniť metabolické ukazovatele.
Pre srdce totiž nie je dôležité iba to, čo urobíte hodinu večer. Počíta sa aj zvyšných 23 hodín dňa.
Srdce sa neriadi tým, ako zdravo sa cítime
Bhojraj svojimi upozorneniami nechce ľudí presvedčiť, že každý zdravý človek má skryté ochorenie srdca. Jeho odkaz je jednoduchší.
Pocit zdravia, štíhla postava ani pravidelný tréning samy osebe neposkytujú úplný obraz o stave srdca a ciev.
Dôležité je poznať aj svoj krvný tlak, cholesterol a hladinu cukru v krvi. Pri posudzovaní rizika zohráva úlohu tiež vek, fajčenie, rodinná anamnéza a ďalšie faktory.
Práve pravidelné kontroly môžu odhaliť problém v čase, keď ešte človeka nič nebolí.
Pretože srdce má jednu nepríjemnú vlastnosť. Niekedy celé roky mlčí. A to ešte neznamená, že nemá čo povedať.
