BRNO - Vírus kliešťovej encefalitídy míňajú na povrchu slabé miesta, kde vírusovú membránu nekryje proteínový obal. Nie je teda dokonale usporiadaný, ako doteraz vedci predpokladali, ukázal výskum inštitútu CEITEC Masarykovej univerzity v Brne. Objav môže prispieť k vývoju liekov či vakcín. Štúdiu publikoval časopis Science Advances a dnes o nej informovala hovorkyňa inštitútu Halina Jílková.
Vďaka novým poznatkom o skladaní flavivírusov a dozrievaní do infekčnej podoby môžu vedci lepšie pochopiť, ako imunitný systém rozpoznáva vírusové častice, a prispieť tak k budúcemu vývoju antivírusových látok alebo vakcín. Objav zároveň naznačuje, že rovnaké princípy platia pre celú skupinu flavivírusov, kam okrem pôvodcu kliešťovej encefalitídy patria tiež vírusy horúčav dengue a Zika alebo žltej zimnice.
Pomocou kryoelektrónovej mikroskopie a elektrónovej tomografie vedci pozorovali tisícky vírusových častíc kliešťovej encefalitídy. Zistili, že mnoho z nich sa od ideálneho modelu výrazne odchyľuje. ,,V učebniciach bývajú flavivírusy zobrazované ako dokonale symetrické častice. Naše dáta ale ukazujú, že rad nezrelých aj zrelých vírusových častíc obsahuje odhalené miesta, kde chýba časť proteínového obalu. Práve tieto nedokonalosti nám pomohli lepšie pochopiť, ako sa vírusy zostavujú a zrejú," uviedol Tibor Füzik z CEITEC.
Šanca pre imunitný systém
Usporiadanie povrchových proteínov na okrajoch odkrytých miest ukazuje, že sa vírusový obal nezrelej častice skladá krok za krokom z jednotlivých proteínov. Premena do zrelej štruktúry postupuje z jedného miesta, na ktorého okraje sa pridávajú ďalšie stavebné jednotky. Ak časť vírusu nie je úplne pokrytá, otvára to priestor pre molekuly, ktoré imunitný systém využíva na rozpoznanie a zneškodnenie vírusov. Nový objav tak pomáha vysvetliť, prečo môžu niektoré protilátky vírus účinne neutralizovať, hoci ich cieľové miesta boli doteraz považované za neprístupné.
,,Domnievame sa, že podobné pravidlá skladania a dozrievania môžu platiť aj pre ďalšie flavivírusy, ako sú vírusy dengue, Zika alebo žltá zimnica, ktoré každoročne spôsobujú milióny infekcií po celom svete," doplnil vedúci výskumnej skupiny Pavol Plevka. Na výskume sa podieľali vedecké tímy z Univerzity v Helsinkách a Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity.
Každý rok v Česku lekári evidujú niekoľko stoviek nakazených kliešťovou encefalitídou. Vlani ich bolo 703 a tento rok za prvých päť mesiacov 43, pričom najviac prípadov je v lete a na jeseň, keď ľudia viac mieria do prírody. Závažnosť ochorenia zvyšuje skutočnosť, že u kliešťovej encefalitídy neexistuje špecifická liečba. Lekári môžu pacientom poskytnúť len podpornú starostlivosť a liečbu zameranú na zmiernenie príznakov. O to dôležitejšiu úlohu preto zohráva prevencia, najmä očkovanie.
