PARÍŽ - Použijete repelent, no aj tak skončíte doštípaní? Francúzski vedci prišli s vysvetlením, ktoré môže mnohých prekvapiť. Ich výskum naznačuje, že komáre sa dokážu naučiť spájať pach repelentu s potravou a časom ich môže dokonca priťahovať.
Repelent už nemusí znamenať stopku
Mnohí ľudia považujú repelenty za spoľahlivú ochranu pred komármi. Najmä prípravky obsahujúce látku DEET patria dlhé roky medzi najúčinnejšie prostriedky proti bodavému hmyzu a používajú sa dokonca aj v oblastiach s výskytom malárie.
Výskumníci z University of Tours však upozorňujú, že účinnosť týchto prípravkov nemusí byť taká jednoznačná, ako sa doteraz predpokladalo.
Podľa ich zistení sa totiž komáre dokážu učiť zo skúseností a meniť svoje správanie.
Vedci použili princíp známy zo školy
Tím vedený Claudiom R. Lazzarim sa pri experimentoch inšpiroval známym Pavlovovým reflexom.
V laboratóriu opakovane kŕmili komáre teplou krvou a zároveň ich vystavovali vôni DEET-u. Celý postup zopakovali trikrát. Výsledok vedcov prekvapil.
Po opakovanom spojení pachu repelentu s potravou sa viac ako 60 percent komárov pokúšalo bodať už pri samotnom zachytení tejto vône.
Komáre si vyberali práve ošetrenú ruku
V ďalšej časti experimentu dostali komáre možnosť vybrať si medzi dvoma ľudskými rukami. Jedna bola bez ochrany, druhá ošetrená repelentom obsahujúcim DEET.
Komáre, ktoré s látkou predtým neprišli do kontaktu, sa ošetrenej ruke vyhýbali. Tie, ktoré boli počas pokusov „vytrénované“, však reagovali opačne a smerovali práve k nej.
Podľa autorov štúdie ide o prvý dôkaz, že repelent môže za určitých okolností pôsobiť na komáre atraktívne.
Vedci hovoria o zmene pohľadu na repelenty
Spoluautor výskumu Clément Vinauger z Virginia Tech tvrdí, že zistenia menia doterajšie chápanie fungovania repelentov.
„Doteraz sa všeobecne predpokladalo, že repelenty pôsobia výlučne vďaka svojmu chemickému zloženiu. Mysleli sme si, že komárom jednoducho nepríjemne zapáchajú alebo im bránia človeka nájsť,“ vysvetlil. Podľa neho sa však ukazuje, že dôležitú úlohu zohráva aj schopnosť komárov učiť sa.
„Mozog komára dokáže svoju reakciu na základe skúseností preprogramovať. To, čo sa hmyz naučil, môže byť rovnako dôležité ako samotná chemická látka. Podľa mňa ide o zásadnú zmenu pohľadu na tento problém,“ uviedol Vinauger.
DEET má aj svoje riziká
Látka DEET patrí medzi najrozšírenejšie syntetické repelenty na svete. Chráni nielen pred komármi, ale aj pred kliešťami a ďalším hmyzom.
Odborníci však upozorňujú, že by sa mala používať s rozumom. Cez pokožku sa totiž môže vstrebávať do organizmu.
Podľa rakúskej Arbeiterkammer Oberösterreich môže u citlivých osôb vyvolať podráždenie kože a slizníc, svrbenie či alergické reakcie. Zároveň môže poškodzovať niektoré plasty, lakované povrchy alebo kožené výrobky. Zvýšenú opatrnosť by preto mali zachovať najmä tehotné ženy a malé deti.
Znamená to koniec repelentov?
Vedci zdôrazňujú, že rozhodne nie. DEET zostáva jedným z najúčinnejších spôsobov ochrany pred komármi, najmä v oblastiach, kde hrozí prenos nebezpečných chorôb.
Výskum však naznačuje, že veľký význam môže mať správne dávkovanie a pravidelné obnovovanie ochrany.
„Ak sa nachádzate v tropických oblastiach, kde existuje reálne riziko nákazy, repelent by ste mali používať naďalej,“ odporúča Vinauger.
Podľa neho môže byť účinnejšie aplikovať menšie množstvo repelentu opakovane počas dňa než jednorazovo naniesť veľkú dávku.
Práve udržiavanie dostatočnej koncentrácie účinnej látky na pokožke by podľa vedcov mohlo pomôcť zachovať ochranu pred nepríjemnými návštevníkmi.
