WASHINGTON - Kým väčšina ľudí má pred pobytom v prírode rešpekt najmä kvôli hrozbe kliešťovej encefalitídy či lymskej boreliózy, lekári v Spojených štátoch amerických aktuálne bijú na poplach pred oveľa agresívnejším nepriateľom. Ide o vzácny, no mimoriadne nebezpečný vírus Powassan, ktorého výskyt podľa najnovších dát láme historické rekordy. Odborníci varujú, že táto nákaza útočí na ľudský organizmus s nevídanou rýchlosťou a pre mnohých pacientov má fatálne následky.
Najväčším rizikom vírusu Powassan je extrémna rýchlosť, akou sa dokáže preniesť z infikovaného kliešťa na človeka. Kým pri lymskej borelióze kliešť spravidla potrebuje na prenos baktérií 36 až 48 hodín od prisatia, pri víruse Powassan hrajú rolu minúty. Podľa amerických lekárskych expertov stačí na prenos nákazy len 15 minút od momentu, kedy sa kliešť zahryzne do kože. Informuje o tom New York Post.
Ochorenie sa prenáša najmä prostredníctvom kliešťov jelenej zveri a kliešťov lesných, pričom sezóna tohto vírusu vrcholí od neskorej jari do polovice jesene, kedy ľudia trávia najviac času vonku. Inkubačná doba sa pohybuje v rozmedzí jedného až štyroch týždňov. Našťastie, na Slovensku sa Powassan vírus zatiaľ nepovažuje za hrozbu.
Desivá úmrtnosť a doživotné následky
Počiatočné symptómy ochorenia vyzerajú na prvý pohľad banálne – pacienti trpia horúčkou, bolesťami hlavy, zvracaním a celkovou slabosťou. U časti nakazených môže choroba prebehnúť bezpríznakovo. Problém nastáva v momente, keď vírus prenikne hlbšie do nervového systému.
Nákaza totiž mimoriadne rýchlo postupuje do závažných neurologických komplikácií, ako sú encefalitída (zápal mozgu) alebo meningitída (zápal mozgových blán). V ťažkých štádiách pacienti upadajú do stavov zmätenosti, strácajú koordináciu, majú ťažkosti s rečou a trpia epileptickými záchvatmi. Štatistiky amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) sú neúprosné: až 10 percent prípadov so závažným neurologickým priebehom končí smrťou. Mnohí z tých, ktorí prežijú, si so sebou nesú trvalé a doživotné neurologické poškodenia.
Vírus nesie názov po kanadskom mestečku Ontario, kde ho vedci prvýkrát identifikovali v roku 1958 po nevysvetliteľnej smrti štvorročného chlapca. Dlhé desaťročia bol považovaný za medicínsku anomáliu. Spojené štáty americké v minulosti evidovali v priemere len sedem až osem prípadov ročne.
Súčasná situácia však vyvoláva vážne obavy – za minulý rok 2025 bolo v USA diagnostikovaných rekordných 76 pacientov, čo je najvyššie číslo v histórii meraní. Situáciu komplikuje aj fakt, že na vírus Powassan momentálne neexistuje žiadna špecifická liečba, antivirotiká ani schválená vakcína. Lekárska starostlivosť je obmedzená len na podpornú terapiu v nemocnici, ktorá zahŕňa podávanie infúzií a v najťažších prípadoch napojenie na umelú pľúcnu ventiláciu.
