LONDÝN - Nový výskum priniesol prekvapivé zistenia o tukoch v našej strave. Vedci skúmali ich vplyv na rakovinu pankreasu a narazili na výsledky, ktoré spochybňujú niektoré doterajšie predstavy o zdravej výžive.
Nie všetky tuky pôsobia na organizmus rovnako
Rakovina pankreasu patrí medzi najagresívnejšie onkologické ochorenia a zároveň medzi tie, ktoré sa najťažšie liečia. Vedci sa preto dlhodobo snažia odhaliť faktory, ktoré môžu ovplyvňovať jej vznik a rast.
Nová štúdia publikovaná v odbornom časopise Cancer Discovery naznačuje, že dôležitú úlohu nemusí zohrávať len množstvo prijímaných tukov, ale predovšetkým ich zloženie.
Výskumníci sa zamerali na rôzne typy mastných kyselín a sledovali, ako vplývajú na správanie nádorových buniek. Výsledky ukázali výrazné rozdiely medzi jednotlivými druhmi tukov.
Myši dostávali rovnaké kalórie, rozdiel bol iba v tukoch
Vedci pracovali s laboratórnymi myšami, ktoré mali genetickú predispozíciu na vznik duktálneho adenokarcinómu pankreasu – najčastejšej formy rakoviny pankreasu.
Všetky zvieratá prijímali porovnateľné množstvo energie. Jediným rozdielom bol zdroj tukov obsiahnutých v ich potrave.
Práve toto nastavenie umožnilo vedcom sledovať, aký vplyv má konkrétny typ mastných kyselín na rozvoj ochorenia.
Prekvapenie pri olivovom oleji
Najväčšiu pozornosť vzbudili výsledky týkajúce sa kyseliny olejovej. Ide o mononenasýtenú mastnú kyselinu, ktorá tvorí významnú časť olivového oleja a je často spájaná s priaznivými účinkami na srdce a cievy.
V prípade rakoviny pankreasu však vedci zaznamenali nečakaný efekt.
Podľa výsledkov výskumu strava bohatá na kyselinu olejovú urýchľovala vznik nádorov u sledovaných zvierat. Výskumníci sa domnievajú, že tieto tuky môžu rakovinovým bunkám poskytovať určitú ochranu pred prirodzenými mechanizmami, ktoré ich majú zničiť.
Nádorové bunky si vytvárajú ochranný štít
Kľúčom k celému mechanizmu je proces nazývaný feroptóza. Ide o špecifický typ programovanej bunkovej smrti, pri ktorom poškodené bunky zanikajú v dôsledku oxidačného poškodenia.
Vedci zistili, že mononenasýtené mastné kyseliny dokážu po zabudovaní do bunkových membrán vytvoriť určitú ochranu pred týmto procesom.
Inými slovami, nádorové bunky sa stávajú odolnejšími a ľahšie unikajú prirodzenej likvidácii organizmom.
Vlašské orechy a ryby priniesli opačný výsledok
Úplne iný obraz sa ukázal pri polynenasýtených mastných kyselinách.
Tieto tuky sa nachádzajú napríklad vo vlašských orechoch, ľanových semienkach alebo tučných morských rybách. U myší, ktoré prijímali stravu bohatú na tieto látky, rástli nádory výrazne pomalšie.
Polynenasýtené tuky totiž zvyšujú citlivosť buniek na oxidačné procesy. Rakovinové bunky sa tak stávajú zraniteľnejšími a ľahšie podliehajú feroptóze.
Čo z toho vyplýva pre ľudí?
Autori výskumu upozorňujú, že hlavná časť experimentov prebiehala na zvieracích modeloch. Výsledky preto nemožno automaticky preniesť na človeka.
Vedci však svoje závery porovnali aj s údajmi od pacientov a zistili podobný trend. Vyšší podiel polynenasýtených mastných kyselín v porovnaní s mononenasýtenými bol spojený so zmenami rizika vzniku rakoviny pankreasu.
Jeden olej nevyrieši všetko
Výskumníci zdôrazňujú, že štúdia nespochybňuje všeobecne známe priaznivé účinky olivového oleja na srdcovocievny systém. Skôr upozorňuje na to, že výživa je oveľa zložitejšia, než sa môže zdať.
Výsledky podporujú koncept takzvanej precíznej výživy, podľa ktorého nemusí existovať jediná potravina alebo druh oleja, ktorý by bol ideálny na prevenciu všetkých ochorení.
To, čo prospieva jednému orgánu, nemusí mať rovnaký účinok v inom prípade. Vedci preto vyzývajú na ďalší výskum, ktorý by pomohol lepšie pochopiť vzťah medzi jednotlivými tukmi a rozvojom rakoviny.
