HANOJ - Archeológovia objavili dôkazy, že obyvatelia severného Vietnamu si farbili zuby na čierno už v dobe železnej. Analýza 2 000 rokov starých kostier odhalila stopy železa a síry, ktoré potvrdzujú túto estetickú tradíciu. V niektorých častiach juhovýchodnej Ázie sa udržiava dodnes.
Lesklé čierne zuby boli v niektorých častiach Vietnamu považované za vysoký štandard krásy minimálne od konca 19. storočia. Archeológovia však zistili, že táto tradícia je stará až 2 000 rokov. V štúdii publikovanej v časopise Archaeological and Anthropological Sciences vedci skúmali kostry z osady Dong Xa, archeologickej lokality v delte Červenej rieky na severe Vietnamu.
Vysoká koncentrácia oxidu železa
Osada bola obývaná počas doby železnej (550 pred n. l. až 50 n. l.) a na tamojšom cintoríne sa našlo množstvo kostier s nezvyčajným sfarbením zubov. Aby zistili, ako si ich ľudia pred tisíckami rokov farbili, vedci nedestruktívne analyzovali zubnú sklovinu pomocou rôznych techník. Keď pomocou röntgenovej fluorescencie, ktorá meria röntgenové žiarenie emitované vzorkou na určenie jej chemického zloženia, zamerali sfarbené oblasti zubnej skloviny, zistili vysokú koncentráciu oxidu železa. Následne použili rastrovaciu elektrónovú mikroskopiu s energiovo disperznou spektrometriou (SEM-EDS). Táto technika spočíva v bombardovaní vzorky elektrónmi, čo vedie k vzniku röntgenového žiarenia charakteristického pre chemické prvky prítomné vo vzorke.
Autori štúdie zistili, že sfarbené vzorky starovekej skloviny z Dong Xa obsahovali železo (Fe) a síru (S). „Domnievame sa, že kombinovaná prítomnosť signálov Fe a S je silným indikátorom použitia železných solí,“ uviedol šéf tímu Yue Zhang z Austrálskej národnej univerzity, v e-maile pre Live Science. „V súčasnosti sa ako súčasť procesu černenia zubov používajú aj rastlinné materiály, takže objav ich stôp na starovekých zuboch by tiež mohol naznačovať túto praktiku,“ doplnil Zhang. Jedna z moderných metód černenia zubov zahŕňa kombináciu látky na báze železa s rastlinným materiálom bohatým na triesloviny, napríklad s betelovými orechmi (Areca catechu).
Intenzívne tmavý odtieň
Ich žuvanie je už tisíce rokov populárne medzi obyvateľmi Pacifiku a juhovýchodnej Ázie a dlhodobé užívanie tohto prírodného stimulantu môže zafarbiť zuby a ďasná na červeno alebo červenohnedo. Keď sa však trieslové kyseliny a železné soli skombinujú a vystavia vzduchu, vytvoria tmavočiernu farbu. Na základe informácií z moderných populácií, ktoré si zuby čiernia, vedci predpokladajú, že staroveký proces si pravdepodobne vyžadoval niekoľko dní alebo týždňov nanášania zmesi železa a trieslovín, aby sa dosiahol intenzívne tmavý odtieň. Po dokončení procesu však zuby zostali čierne počas celého života, pričom každých pár rokov bolo potrebné ich oživiť, aby si zachovali lesk.
„Táto praktika sa dodnes vyskytuje nielen vo Vietname, ale aj v širšom regióne juhovýchodnej Ázie,“ uviedol Zhang. Hoci sa presné postupy černenia zubov pravdepodobne v priebehu času menili, základný mechanizmus zodpovedný za tmavé sfarbenie, čiže interakcia medzi trieslovou kyselinou a železnou soľou, bol podľa vedcov zrejme rovnaký. Znamená to, že prítomnosť železných solí a síry na starovekých zuboch možno považovať za diagnostický marker úmyselného černenia. „Podľa našich vedomostí je výskum zubov z Dong Xa prvý, ktorý spája archeologicky objavené sčernené zuby s modernými úmyselnými praktikami,“ povedal Zhang. Stále však zostávajú nezodpovedané otázky o tom, prečo táto tradícia vznikla.
Ako vznikla táto tradícia?
Jednou z možností je skutočnosť, že černenie sa vyvinulo ako menej extrémna verzia ablázie zubov. Je to praktika zameraná na odstraňovanie inak zdravých zubov ako súčasť iniciačného rituálu alebo ako znak príslušnosti ku skupine. Ďalšou možnosťou je, že černenie vzniklo s cieľom zvýrazniť vizuálny efekt zafarbenia spôsobeného žuvaním betelových orechov. Bez ohľadu na pôvodný účel, vedci uviedli, že „černenie zubov sa pravdepodobne rozšírilo počas doby železnej, keď boli železné nástroje na výrobu farbiacej pasty dostupnejšie.“
