LUTYCH/PRAHA - Iránska civilizácia, ktorej americký prezident Donald Trump začiatkom apríla pohrozil zničením, je témou, ktorej sa francúzsky archeológ François Desset s plným nasadením venuje už viac ako dve desaťročia. Navyše sa tomuto bádateľovi v roku 2022 podarilo rozlúštiť viac ako 4000 rokov staré písmo, ktoré sa považovalo za nerozlúštiteľné, napísala agentúra AFP.
Lineárna elamčina, alebo lineárne elamské písmo, je dnes už zaniknutý systém písma. Jej názov odkazuje na civilizáciu Elamu, ktorá existovala v staroveku na juhu dnešného Iránu a bola rivalom susednej Mezopotámie. V rozhovore pre agentúru AFP Desset, ktorý spolupracuje s katedrou pre výskum antických vied na Univerzite v Liège, vysvetľuje, že lineárna elamčina je jediným „skutočne miestnym“ písmom zo všetkých, ktoré sa v dlhej histórii Iránu používali.
„Všetky ostatné – klinové písmo, arabská abeceda alebo grécka abeceda – boli dovezené zo západu,“ hovorí 43-ročný archeológ. A perzština, ktorá je indoeurópskeho pôvodu a v súčasnosti je oficiálnym jazykom v Iráne, sa zapisuje arabskou abecedou. Je „oveľa bližšia francúzštine ako elamskému jazyku“, ubezpečuje Desset. Pre tohto bývalého študenta parížskej Sorbonny sa dobrodružstvo v Iráne začalo v roku 2006, keď sa zúčastnil na vykopávkach na juhu krajiny, počas ktorých boli objavené tabuľky písané lineárnym elamským písmom.
Jazyk odolával pokusom o rozlúštenie
Tento písomný systém, zložený zo 77 znakov – v tvare kosoštvorcov, kriviek a ďalších geometrických útvarov –, objavila v roku 1903 francúzska expedícia skúmajúca archeologické nálezisko v Súzach, starovekom elamskom meste na juhozápade dnešného Iránu. Podľa výskumníka však tento jazyk celé desaťročia odolával pokusom o rozlúštenie, pravdepodobne pre veľmi obmedzený počet známych nápisov.
Až do chvíle, keď mohol na vlastné oči, a nielen na fotografiách, uvidieť staroveké vázy zo zbierky Mahboubianovcov, jednej iránskej rodiny žijúcej v exile v Londýne. V roku 2015 vďaka týmto vázam „získal prístup k desiatim novým textom a kľúč k rozlúšteniu bol práve v nich“, pokračoval tento „Champollion modernej doby“, ako ho prezývajú niektoré médiá. Ide o odkaz na slávneho francúzskeho lúštiteľa egyptských hieroglyfov z 20. rokov 19. storočia.
Čo je kľúčom k rozlúšteniu písma?
V Liège François Desset spolupracuje s egyptológom a profesorom asyriológie, ako aj s jedným odborníkom na staroveké civilizácie Mezopotámie, dnešného Iraku. Táto trojica predstavuje podľa AFP v akademickom svete jedinečné centrum výnimočných schopností zamerané na tri historické kolísky písma. „Kľúčom k rozlúšteniu písma sú vlastné mená, názvy miest, bohov a kráľov,“ pokračuje Desset. „Pre Champolliona to boli mená gréckych panovníkov, Ptolemaia či Kleopatry... Identifikoval znaky, ktoré označovali mená týchto panovníkov. Mojím Ptolemaiom je panovník menom Šilhaha, ktorý vládol okolo roku 1950 pred naším letopočtom.“ V sekvencii štyroch znakov orientalista zistil, že posledné dva sú rovnaké, čo presne zodpovedá koncu mena Šilhaha.
Dnes François Desset uvádza, že má k dispozícii 45 nápisov v lineárnom elamskom písme, čo je dvakrát viac ako pred 20 rokmi. Získané poznatky v oblasti dešifrovania mu možno teraz umožnia vrátiť sa v čase a študovať tabuľky v „protoelamskom“ písme z ešte skoršieho obdobia. Tie sú takisto uložené v parížskom Louvri spolu s nálezmi z prvej polovice 20. storočia. Uprostred vojny na Blízkom východe sa tento akademik, ktorý žil v Iráne v rokoch 2014 až 2020, teší, že môže zviditeľniť bohaté iránske dedičstvo. „Dúfam, že táto práca bude mať pozitívny vplyv na iránsku kultúru a identitu, keď sa situácia upokojí,“ uzatvára.
