AMAZÓNIA - V Amazónii bola odhalená komplexná krajina obradných aj funkčných ciest, ktorá naznačuje prítomnosť vysoko rozvinutých spoločností už pred tisíckami rokov. Tieto staroveké komunikácie boli identifikované pomocou satelitných snímok. Slúžili pravdepodobne nielen na materiálnu infraštruktúru, ale aj na pohyb duchovných síl.
Vedci analyzovali snímky z vesmíru a v oblasti na pomedzí Brazílie a Bolívie v juhozápadnej časti Amazónie našli stopy ciest. Územie s rozlohou 134 400 štvorcových kilometrov ukrývalo celkovo 955 starovekých trás s celkovou dĺžkou 350 kilometrov. Rádiokarbónové datovanie naznačuje, že najstaršie z nich boli vybudované medzi rokmi 763 pred n. l. a 950 n. l. starovekou civilizáciou Aquiry. Následná vlna výstavby ciest sa začala okolo roku 1200 n. l., keď sa v regióne začali objavovať sídliská s mohylami, informuje portál IFL Science.
„Týchto 955 starovekých ciest je pozoruhodne priamych a starostlivo naplánovaných, čo naznačuje zapojenie komplexných spoločností,“ uvádzajú autori štúdie v časopise Latin American Antiquity. Väčšina z nich je kratšia ako 500 metrov, hoci mnohé majú vyrezávané profily a vyvýšené okraje. „Tieto charakteristiky svedčia o zámernom návrhu a pokročilom inžinierstve,“ vysvetľujú odborníci. Staršie cesty spojené s kultúrou Aquiry sú spravidla široké a krátke a často vychádzajú z veľkých obradných útvarov nazývaných geoglyfy, ktoré sú vyryté do zeme. Často sú zarovnané podľa svetových strán, čo naznačuje možnú súvislosť medzi týmito miestami a astronomickými pozorovaniami.
Polovica ciest mizne v okolitom lese
Hoci presný účel týchto krátkych obradných ciest nie je jednoznačný, autori štúdie uvádzajú, že „mohli podporovať interakcie medzi ľudskými a inými bytosťami tým, že umožňovali pohyb medzi viditeľnou a duchovnou realitou“. Naopak, cesty vychádzajúce zo sídiel s mohylami sú užšie a pravdepodobne slúžili na praktickejšie účely, napríklad na prepájanie ľudí a prepravu tovaru. Približne 40 percent z nich vedie k riekam, čo naznačuje, že mohli uľahčovať aktivity spojené s vodnými zdrojmi. Približne polovica ciest vychádzajúcich zo sídiel s mohylami však mizne v okolitom lese.
Podľa vedcov zrejme viedli k poľnohospodárskym poliam, no mohli mať aj rituálnu funkciu. Napríklad „mohli miznúť v lese a umožňovať ľuďom prechod do prostredí a z prostredí, kde existovali vzťahy medzi rôznymi druhmi, duchmi a inými nie ľudskými entitami,“ uvádzajú. Nie je síce možné presne určiť, ako boli tieto dopravné spojenia využívané, ale autori štúdie tvrdia, že ich zistenia „potvrdzujú, že staroveké cesty poskytujú kľúčové poznatky o minulých civilizáciách a sú nevyhnutnou súčasťou archeologického dedičstva regiónu“.
