USA - Američanka Kathy McDanielová opisuje šokujúcu skúsenosť z obdobia, keď bola 18 dní v kóme. Tvrdí, že v stave medzi životom a smrťou bojovala s démonmi v pekle, no napokon sa ocitla v nebi, kde sa stretla so svojím zosnulým snúbencom. Jej príbeh dodnes vyvoláva otázky o tom, čo sa môže odohrávať v ľudskej mysli na hranici života a smrti.
To, čo sa deje po smrti, patrí medzi najväčšie záhady. Američanka Kathy McDanielová (79) je jednou z tých, ktorí sa ocitli na hranici medzi životom a smrťou. Keď mala 53 rokov, uviedli ju do umelého spánku po tom, ako sa u nej rozvinul akútny syndróm respiračnej tiesne (ARDS). Ide o život ohrozujúce ochorenie s rýchlym nástupom, ktoré spôsobuje silný zápal a hromadenie tekutiny v pľúcach. Lekári bojovali o jej život celých 18 dní. Keď sa prebudila, vyrozprávala neuveriteľný príbeh. „Zrazu som bola vrhnutá do obrovskej prázdnoty a potom som sa ocitla na veľmi pekelnom mieste,“ spomína si Kathy, ktorá kedysi pracovala ako headhunterka v americkom Seattli a dnes je na dôchodku.
Ocitla sa v chaotickej scéne
„Bolo to desivé, hmlisté, zapáchajúce a horúce. Nemala som pocit, že som mŕtva, stále som to bola ja. A prešla som si naozaj strašnou a dlhou skúsenosťou.“ Najprv sa ocitla v úplnej tme, píše The Mirror. Potom na ňu zareval hlas: „Vieš, kde si?“ Pokračovala: „Bola som vystrašená a úplne zmätená. Roztrasenými rukami som si zakrývala uši, zatiaľ čo moja myseľ hľadala racionálne vysvetlenie. Videla som len úplnú tmu. Vedela som, že som na nesprávnom mieste. Nakoniec som zašepkala: ‚Peklo.‘“ Po strašidelnom smiechu vraj začala bežať a ocitla sa v chaotickej scéne. „Vyzeralo to ako New York alebo nejaké veľké mesto. Boli tam požiare, krik a ľudia utekali. Nepôsobilo to ako sen, ale ako skutočné miesto.“ Kathy nasadili v nemocnici silné sedatíva a lieky spôsobujúce amnéziu, ktoré mali potlačiť jej spomienky.
Namiesto úplného výpadku pamäti sa však prebudila v tom, čo opisuje ako nadpozemské prostredie. Spomína si, že ju obklopovali postavy, o ktorých hovorí ako o démonoch. Boli to hlasy, ktoré ju nielen zastrašovali, ale ju aj napádali a postupne vyčerpávali. Po tom, čo jej pripadalo ako dlhé mesiace, ju oslovila démonická žena a prikázala jej, aby ju nasledovala ku skupine žien oblečených v handrách. Podľa Kathy ich odviedli na nové miesto, do mrazivej krajiny, kde okolo nich zúrila snehová víchrica. Dostali prístrešie v pustom zrubovom dome a prácu. Keď jedna zo žien usúdila, že na Zemi je práve Štedrý deň, Kathy začala spievať vianočnú koledu. Bolo jej prikázané prestať, no pokračovala a malo to prekvapujúce následky. „Zrazu som cítila, ako je celá moja bytosť zaplavená obrovskou láskou, pokojom a radosťou. Bola som vystrelená do neba,“ spomína. „Počas nasledujúcich dní ma títo démoni stále nabádali, aby som zúfala.“
Bytosti ju trýznili
Kathy tvrdí, že ju tieto bytosti trýznili. Bol medzi nimi aj démon v rúchu pripomínajúci sudcu, ktorý jej povedal, že bude oslobodená, ak vyčistí pole od ostružinových kríkov pomocou tupých nožníc. Lenže konáre na nich neustále dorastali. Napriek tomu mala vnútorný pocit, že sa raz dostane von. „Roztraseným hlasom som si opakovala: ‚Nebudem zúfať. Dostanem sa odtiaľto. Nebudem zúfať.‘ Bola som bojovníčka a hovorila som si: ‚Niečo na tom nesedí. Nepatrím sem.‘ Tak som bojovala ďalej.“ Potom otvorila oči na úplne inom mieste, ktoré opisuje ako mramorovú miestnosť podobnú katedrále, obklopenú nadpozemskou záhradou a naplnenú „hmlistým, teplým bielym svetlom“.
Stretla svojho bývalého snúbenca
Tam stretla známu tvár, svojho bývalého snúbenca Ricka, ktorý zomrel len týždeň pred svojimi 54. narodeninami, približne mesiac predtým, ako Kathy skončila v nemocnici. „Vyzeral oveľa mladšie, asi na 35 rokov. Zázračne sme spolu telepaticky komunikovali a rozhovor plynul úplne prirodzene. Bol rád, že ma vidí a povedal: ‚Dobrá práca, som na teba hrdý, nestratila si svoj šmrnc.‘“ Spomína si aj na to, že si všimla knihu so záznamom svojho života. Jej bývalý snúbenec jej však oznámil, že na tomto nebeskom mieste nemôže zostať. „Povedal mi, že mám ešte príliš veľa vecí, ktoré musím urobiť. Ja som tam chcela zostať, ale posolstvo bolo jasné, a tak som sa držala jeho slov.“
Potom sa náhle prebudila v nemocničnej posteli a dozvedela sa, že bola 18 dní v kóme. V nemocnici zostala ešte dva mesiace, kým opäť nabrala silu a mohla ísť domov. Spočiatku o svojom zážitku hovorila iba s rodinou. Veľkú časť toho, čo prežila, dlho tajila. Bála sa hanby, že sa ocitla v pekle. „Väčšina ľudí môj príbeh nechcela počuť. Boli rozrušení alebo ho odmietali. Iní hovorili, že je príliš depresívny alebo zvláštny. Niektorí sa pýtali, prečo som skončila v pekle a ďalší tvrdili, že to všetko spôsobili lieky, ktoré som dostávala v nemocnici.“
