WASHINGTON – Konflikt medzi NATO a Ruskou federáciou, ktorý by prerástol do tretej svetovej vojny. Takýto scenár nechce zažiť nikto. Situácia na medzinárodnej scéne je však oveľa viac napätá, ako tomu bolo za posledné roky. Spôsobila to najmä vojna v Iráne, ktorá priviedla svet na pokraj energetickej krízy. Irán už požiadal o pomoc Rusko. Európski spojenci USA sa zdráhajú vstúpiť do konfliktu. Bola by to tvrdá porážka NATO a tu je 5 dôvodov, prečo by konflikt s Rusmi nemal dopadnúť inak.
Európske členské štáty NATO sa odmietajú zapojiť do vojny v Iráne. Amerického prezidenta Donalda Trumpa šokovalo, keď veľkí európski hráči odmietli jeho "volanie o pomoc". Aliancia síce stojí na pevných základoch, ale tento konflikt odhalil jej trhliny. Navyše Irán už požiadal o pomoc Rusko. A práve konfrontácia s Moskvou by spôsobila Severoatlantickému paktu značné problémy. Experti hovoria pre POLITICO o piatich dôvodoch, ktoré hrajú v neprospech Aliancie.
1. Dochádza munícia
Spojené štáty spotrebovali v doterajšom priebehu konfliktu v Iráne zhruba polovicu všetkých svojich zásob rakiet protivzdušnej obrany Patriot. Francúzi už na začiatku vojny varovali, že sa rýchlo míňajú rakety Aster a Mica.
Nemenovaný vysokopostavený diplomat povedal, že pokiaľ budú USA vo vojen pokračovať, "z Európy budú odstránené značné prostriedky, ktorých je už teraz žalostne málo". Podľa britského poslanca z obranného výboru Calvina Baileyho "nás Rusko rýchlo vyradí z vojny, pokiaľ NATO nezmení taktiku".
Justin Bronk z Kráľovského inštitútu spojených ozbrojených síl dodal, že "Moskva už teraz vyrába 6 000 až 7 000 útočných dronov mesačne a spojenci v NATO by takýmto tempom prišli o rakety protivzdušnej obrany v priebehu pár týždňov". Dodal, že NATO by sa malo zamerať na lacnejšie alternatívy k systému Patriot a vybudovať kryty pre lietadlá z tvrdeného betónu.
2. Jednota na bode mrazu
Vojna spôsobila ešte väčšie nezhody v rámci NATO. Spojeným štátom odmietli vo vojne pomôcť európske členské štáty Aliancie. Washington to prinútilo vypracovať plán odvety, čo vyvoláva nové obavy. Bývalý predstaviteľ NATO Ed Arnold varuje, že USA môžu zaujať rovnaký prístup, pokiaľ Rusko napadne Európu, prípadne sa zaviažu len k obmedzenému nasadeniu.
3. Nedostatočne vybavenie námorníctva
To, že Európa odmieta poskytnúť pomoc USA v Perzskom zálive, môže vypovedať aj o nedostatočne vybavenom námorníctve členských krajín NATO. Jasným príkladom je nasadenie britského torpédoborca HMS Dragon do Stredozemného mora, no loď sa z technických príčin musela vrátiť do prístavu. "Britské loďstvo nie je pripravené na vojnu", čo vyhlasuje aj náčelník námorníctva Gwyn Jenkins. Navyše podľa neho "aj ostatní spojenci zaostávajú".
"Od roku 2022 sa zameriavame viac na pozemné sily a zrazu zistíme, že dostupnosť našej flotily pre potreby NATO je dosť slabá," doplnil.
NATO musí zlepšiť zariadenia na spoločnú údržbu lodí, ako aj riešiť nedostatok personálu a investovať do flexibilných plavidiel, ktoré sa dajú prispôsobiť rôznym misiám. "V akomkoľvek konflikte s Ruskou federáciou budú nevyhnutné námorné sily pri pátraní ponoriek a pri zničení plavidiel nepriateľa so strelami s plochou dráhou letu," uviedol expert na námornú bezpečnosť v RUSI Sidharth Kaushal.
4. Vzdušná prevaha Iránu
Iránska odveta, ostreľovanie spojencov USA na druhom brehu Perzského zálivu, odhalila obrovskú vzdušnú silu, ktorou Teherán disponuje. Od začiatku apríla podnikol Irán viac ako 5 000 raketových útokov, alebo nálety s dronmi. Navyše to dokáže robiť cez silnú kampaň USA. "Ukazuje to jasné limity predstavy, že bombardovaním konvenčnými lietadlami prinútite krajinu (Irán) ku kapitulácii," uviedol na adresu USA Pieter Wezeman zo Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru.
"NATO by malo výrazne investovať do zbraní s dlhým doletom, ktoré by boli schopné zasiahnuť továrne na výrobu dronov a vojenské objekty hlboko na ruskom území," hovorí Bronk.
Navrhol nákupy amerických rakiet AGM-88G s doletom 300 km. "Pokiaľ sa nám (NATO) podarí získať kontrolu nad spornou oblasťou, potom by aj sama Európa mohla zničiť ruské sily v teréne," doplnil.
5. Ukrajina
Už počas prvých dní vojny v Iráne vyslal Kyjev na Blízky východ odborníkov na zostreľovanie iránskych dronov Šáhid, ktoré používajú aj Rusi. Dokonca došlo k podpisu obrannej dohody medzi Kyjevom a krajinami Perzského zálivu.
NATO rozšírilo väzby s Ukrajinou od spoločného výcvikového a výskumného centra v Poľsku až po vytvorenie programu UNITE-Brave NATO. Aliancia by mala podľa expertov pracovať na vytvorení pásu proti nepriateľským dronom, ako prvej obrannej línie.
