BRATISLAVA - Vysoká inflácia, drahé potraviny a palivá, ale aj hnojivá. To, čo nás čaká pre vojnu na Ukrajine a aj na Blízkom východe, zrejme nebude nič pekné. Analytici už teraz hovoria o tom, že si ešte hlbšie siahneme do vreciek, inflácia bude rásť a ceny základných komodít tak isto. Čo nás teda čaká na svetovom trhu?
Už osem týždňov trvá vojenský konflikt na Blízkom východe, ktorý ovplyvňuje každého z nás. Palivá sú drahšie, rovnako aj ceny potravín či hnojív išli rapídne hore. A to nie je všetko. Aj keď padlo viacero návrhov na koniec vojny, ani jeden sa nepodarilo dotiahnuť do úspešného konca. Nateraz tak nie je jasné, kedy vojna skončí, okrem toho, trvalo by istý čas, kým sa situácia stabilizovala. Vyhliadky na najbližšie mesiace tak nie sú dobré a čaká nás veľmi turbulentná jeseň.
Archívne VIDEO Trump sa prihlásil k útokom na Irán, ktoré vedú spolu s Izraelom, TOTO sú jeho dôvody
Pozrime sa len na cenu palív. Tie po vypuknutí vojny začali prudko rásť a z cien 1,48 eura za liter vyleteli do astronomických čísel, ktoré sme tu mali naposledy na začiatku vojny na Ukrajine. Narástla aj cena za ropu, keďže cez Hormuzský prieliv, ktorý je dôležitou prepravnou tepnou ropy, je už dlhé týždne zablokovaný. Na začiatku vypuknutia konfliktu sa barel ropy predával za zhruba 60 dolárov, teraz sa rovnaký barel predáva v priemere za 110 dolárov. Aktuálne sa benzín na štátnych benzínkach Slovnaft predáva za 1,774 eura za liter a nafta za 1,859 eura za liter. „Na slovenských čerpacích staniciach sa zmena prejavila pomalšie, keďže ceny reagujú na ropu s oneskorením týždňov až mesiacov. Napriek tomu je dnes nafta oproti rovnakému obdobiu minulého roka drahšia o 20 percent a benzín o 11 percent,“ vysvetľuje analytik finančných trhov XTB Ondrej Greguš. Upozornil na to portál pravda.sk.
„Vojenský konflikt na Blízkom východe, ktorý vypukol 28. februára 2026, stihol za krátky čas výrazne ovplyvniť ekonomickú situáciu firiem i bežných spotrebiteľov po celom svete,“ konštatuje analytik finančných trhov XTB Ondrej Greguš.
Drahšie dovolenky a prídelový systém na letiskách
Ďalším problémom je letecké cestovanie. Letecké palivo totiž zdraželo o viac, ako sto percent a jeho zásoby sa v Európe rýchlo míňajú. To má za následok, že napríklad niektoré letiská v Taliansku už zaviedli tzv. prídelový systém. Situácia sa však mení od aerolinky k aerolinke. „Pre Slovákov je dôležité, že Wizz Air patrí medzi aerolínie citlivejšie na cenové šoky, keďže hedguje (poisťuje si ceny) približne 55 percent spotreby paliva. Ryanair s 80-percentným zaistením má o niečo väčší krátkodobý vankúš,“ uviedol analytik. Podľa jeho slov síce staršie letenky platia, no tie nové už budú pre dovolenkárov drahšie. Letná dovolenka sa tak môže výrazne predražiť.
Drahšie hnojivá aj potraviny
Ďalšia komodita, ktorá ešte zdražie, budú pravdepodobne potraviny. Síce sa ceny ako-tak držia kvôli využívaniu hnojív z minulej sezóny, už teraz je zrejmé, že ich ceny narástli aj o polovicu. Okrem toho, doprava hnojí z Ázie je päťkrát drahšia, ako pred vypuknutím konfliktu. Očakáva sa preto rast cien potravín počas jesene a na konci roka. „V prípade eskalácie vojny očakávame výraznejší rast cien potravín v EÚ ku koncu roka 2026. Britská Food and Drink Federation už revidovala prognózu potravinovej inflácie z pôvodných troch na deväť percent,“ varuje Greguš.
Prekvapenie menom zlato
Iný prípad je vývoj cien zlata, ktorý sa mení úplne iným spôsobom, ako ceny potravín či palív. Totižto, ceny zlata začali klesať a od začiatku vojny klesla o desatinu. Analytik tvrdí, že za tým môžu byť obavy z inflácie či kroky centrálnych bánk. "Uzavretý Hormuz ženie energetické ceny nahor, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že centrálne banky budú musieť úrokové sadzby udržiavať na vyššej úrovni dlhšie obdobie. A vyššie reálne úrokové sadzby sú pre bezúročné zlato zlou správou,“ objasňuje tento paradox analytik XTB.
Čo nás však čaká najbližšie týždne či mesiace, nateraz nie je isté. Každý návrh dohody prezident USA Donald Trump zmietne pod koberec, ako aj poslednú z piatku 1. mája. Trump v piatok povedal, že nie je spokojný s novým návrhom Iránu na mierové rozhovory so Spojenými štátmi. Rokovania medzi oboma krajinami počas prímeria, ktoré trvá niekoľko týždňov, uviazli. Delegácie oboch strán však zatiaľ absolvovali iba jedno kolo rokovaní o trvalejšom mieri. Rozhovory zdanlivo uviazli, keďže Spojené štáty uvalili na iránske prístavy námornú blokádu, zatiaľ čo Irán ponechal Hormuzský prieliv z veľkej časti naďalej uzavretý, pripomína AFP. Analytik sa však obáva nedostatku niektorých komodít, ak bude vojna pokračovať ešte istý čas.
„Čím dlhšie rokovania viaznu, tým viac rastie politický tlak na obe strany. To sa prelieva na celý svet v podobe vysokých cien a možného nedostatku niektorých komodít,“ uzatvára Ondrej Greguš. Slovákom tak nezostáva nič iné, len sa pripraviť na drahšiu sezónu.
