SYDNEY - Tím austrálskeho vedca Tima Flanneryho objavil v dažďových pralesoch odľahlej časti Novej Guiney dva druhy vačkovcov, ktoré vedci doteraz považovali za tisíce rokov vyhynuté. Ide o vzácny prípad, keď sa druh známy len z fosílnych nálezov ukáže ako stále žijúci. Informoval o tom server The Guardian.
Jedným z novoobjavených druhov je pruhovaná vakoveverica s latinským názvom Dactylonax kambuayai. Jej typickým znakom je mimoriadne dlhý štvrtý prst, ktorý je dvakrát dlhší než ostatné prsty. Vakoveverica ho používa na lov lariev drevokazného hmyzu. Druhým druhom je vačkovec s latinským názvom Tous ayamaruensis, ktorý je úzko príbuzný s austrálskym vačkovcom lietavým. Na rozdiel od neho však nemá uši porastené srsťou a má chápavý chvost.
Oba druhy doteraz vedci poznali len z fosílií nájdených v Austrálii. Vedeckému tímu sa ich podarilo nájsť a vyfotografovať s pomocou miestnych komunít na polostrove Vtáčia hlava v severozápadnej časti ostrova Nová Guinea, napísal server New Scientist. Táto časť Novej Guiney patrí Indonézii.
Do nedávna ho vedci poznali len z kostrových pozostatkov
Fosílne nálezy pôvodne naznačovali, že druh Dactylonax kambuayai žil v centrálnej časti austrálskeho Queenslandu približne pred 300-tisíc rokmi, no pravdepodobne tam vyhynul počas doby ľadovej. Až do nedávneho objavu ho vedci poznali len z kostrových pozostatkov nájdených na Papue-Novej Guinei, ktoré boli staré najmenej 6000 rokov.
Aj druh Tous ayamaruensis bol považovaný za dávno vyhynutý. Ako prvý ho opísal austrálsky zoológ Ken Aplin, ktorý analyzoval fosílne fragmenty objavené koncom 20. storočia v západnej časti Papuy. Flannery tvrdí, že tieto objavy sú dôkazom toho, že polostrov Vtáčia hlava, známy aj ako Vogelkop, bol kedysi súčasťou austrálskeho kontinentu. Podľa neho by táto skutočnosť mohla mať širšie vedecké dôsledky. „Tamojšie lesy môžu skrývať ešte viac pozostatkov dávnej minulosti Austrálie,“ dodal Flannery, ktorý je známy aj ako autor viacerých kníh.
