USA - Vedci vyvinuli experimentálnu vakcínu, ktorá u laboratórnych myší poskytla širokú ochranu proti vírusom, baktériám a dokonca aj alergénom. Funguje úplne inak než doterajšie očkovania, podáva sa nosom a mohla by zásadne zmeniť boj proti respiračným ochoreniam.
Vakcíny už viac než dve storočia fungujú na rovnakom princípe: „naučia“ imunitný systém rozpoznať konkrétneho nepriateľa. Nový výskum však naznačuje, že tento model by sa mohol čoskoro rozšíriť – alebo dokonca nahradiť.
Alergická reakcia na roztoče
Tím vedcov vedený profesorom Bali Pulendranom predstavil experimentálnu „univerzálnu“ vakcínu, ktorá u myší poskytla ochranu proti širokému spektru respiračných hrozieb – od vírusov spôsobujúcich bežné prechladnutie a SARS-CoV-2, cez chrípku, až po nebezpečné baktérie ako Staphylococcus aureus. Ako informuje portál IFL Science, prekvapivo dokázala potlačiť aj alergickú reakciu na roztoče.
Na rozdiel od klasických vakcín sa tento preparát nezameriava na konkrétny patogén. Aktivuje totiž vrodenú aj adaptívnu imunitu naraz – teda rýchlu, všeobecnú obranu organizmu aj cielenú odpoveď so špecifickými protilátkami. Vakcína obsahuje molekuly stimulujúce imunitné receptory a neškodný antigén ovalbumín, bielkovinu známu z vajec. „Toto je prvýkrát, čo vidíme takúto širokú a zároveň dlhodobejšiu ochranu dosiahnutú jednou vakcinačnou platformou,“ uviedol Pulendran. Podľa neho ide o zásadný odklon od paradigmy, ktorá v očkovaní pretrváva už viac než 230 rokov.
Žiadna ihla
V experimentoch bola vakcína – označená ako GLA-3M-052-LS+OVA – podávaná nosovou kvapkou. Tri dávky stačili na to, aby boli myši minimálne tri mesiace chránené pred viacerými respiračnými vírusmi. Hladiny vírusu v pľúcach klesli až 700-násobne, pričom zvyšok „upratala“ adaptívna imunita. Vedci následne posunuli testy ešte ďalej. Vakcinované myši odolali aj bakteriálnym infekciám a dokonca nevykazovali alergickú reakciu na bežný alergén z roztočov. „Myslím si, že máme v rukách univerzálnu vakcínu proti rôznym respiračným hrozbám,“ povedal Pulendran.
Napriek nadšeniu však odborníci upozorňujú na opatrnosť. Prenos výsledkov zo zvieracích modelov na ľudí je dlhý a neistý proces. Podľa odhadov by mohlo trvať päť až sedem rokov, kým by sa podobná vakcína dostala do klinickej praxe – a to v optimálnom prípade. Ak by sa však účinnosť potvrdila aj u ľudí, išlo by o prelom. Jediný nosový sprej by mohol na niekoľko mesiacov chrániť pred covidom, chrípkou, nádchou, bakteriálnymi infekciami aj niektorými alergiami.
