KOLÍN NAD RÝNOM - Stačilo jediné kliknutie a roky práce zmizli bez stopy. Príbeh nemeckého profesora, ktorý sa pri svojej vedeckej práci spoliehal na umelú inteligenciu, sa stal varovaním pre akademikov po celom svete. Namiesto ušetreného času mu AI priniesla bolestnú lekciu o krehkosti digitálnych nástrojov.
Profesor Marcel Bucher z Univerzity v Kolíne nad Rýnom, ktorý sa venuje rastlinným vedám, v posledných rokoch intenzívne využíval jazykový model od OpenAI ako každodenného pomocníka. Umelá inteligencia mu slúžila pri písaní e-mailov, analýze odpovedí študentov, úpravách vedeckých textov, plánovaní prednášok aj pri príprave grantových žiadostí. Práve táto dôvera v technológiu ho však napokon pripravila o dva roky systematicky budovanej výskumnej práce.
O incidente napísal sám v článku pre prestížny časopis Nature, na ktorý upozornil portál IFL Science. V auguste 2025 sa Bucher rozhodol preskúmať pokročilé nastavenia jazykového modelu a experimentoval s možnosťami súhlasu so spracovaním údajov v rámci veľkého jazykového modelu (LLM).
Jeden klik a bolo to všetkom
Ako vysvetlil, dočasne deaktivoval súhlas so spracovaním dát, aby si overil, či bude môcť model používať aj bez ich poskytovania OpenAI. Namiesto odpovede však prišiel šok. Všetky jeho konverzácie okamžite zmizli a projektové priečinky sa úplne vyprázdnili. „Dva roky starostlivo štruktúrovanej akademickej práce sa vyparili. Neobjavilo sa žiadne upozornenie, žiadna možnosť návratu späť – len prázdna stránka,“ opísal.
Profesor sa pokúsil situáciu zachrániť výmenou prehliadača, vymazaním vyrovnávacej pamäte aj preinštalovaním aplikácie. Keď nič z toho nepomohlo, obrátil sa na technickú podporu OpenAI. Po sérii automatických odpovedí sa mu podarilo dostať k zamestnancovi, ktorý mu potvrdil definitívnu stratu dát – obnovenie už nebolo možné.
Reakcie kolegov na seba nenechali dlho čakať
Príbeh vyvolal na sociálnych sieťach ostré reakcie. Niektorí používatelia profesora nešetrili kritikou a ironickými poznámkami, že akademickú prácu „outsourcoval“ umelej inteligencii. Objavili sa aj narážky na známe internetové kauzy, keď ľudia jediným kliknutím prišli o digitálny majetok. Kritické hlasy zazneli aj z akademického prostredia. Viacerí vedci upozornili, že používanie AI pri výučbe či písaní grantov môže byť problematické nielen eticky, ale aj prakticky. Zároveň vyjadrili obavy, čo by takýto prístup znamenal pre kvalitu vzdelávania.
Bucher napriek negatívnym reakciám tvrdí, že umelá inteligencia sa v akademickom svete stane nevyhnutnosťou. Podľa neho ju mnohí univerzitní pracovníci už dnes používajú, hoci o tom otvorene nehovoria. Zároveň však zdôrazňuje, že súčasná podoba technológie ešte nie je dostatočne spoľahlivá na zodpovedné profesionálne využitie. Ak podľa neho môže jediné neuvážené kliknutie nenávratne zmazať roky práce, nejde o nástroj, na ktorý by sa vedci mali bezvýhradne spoliehať. Príbeh z Kolína nad Rýnom tak slúži ako varovanie: pohodlie umelej inteligencie má svoje hranice – a niekedy aj veľmi vysokú cenu.
