USA - Pleseň v potravinách nemusí byť vždy viditeľná na prvý pohľad. Odborníci varujú, že jej nebezpečné vlákna a toxíny môžu prerásť hlboko do jedla ešte skôr, než si všimneme prvý fľak. Odkrajovanie plesnivých častí preto často nestačí a konzumácia takýchto potravín môže ohroziť zdravie.
Pleseň v kuchyni si mnohí spájajú len s drobným fľakom na povrchu jedla. V skutočnosti však môže predstavovať oveľa vážnejší problém. Odborníci upozorňujú, že jej jemné vlákna často prerastajú hlboko do potravín ešte skôr, než sa objavia prvé viditeľné známky skazenia.
Podľa toxikológa Dr. Brada Reisfelda dokáže pleseň produkovať toxické látky, ktoré zostávajú v jedle aj po odstránení zjavne napadnutej časti. Ako informuje portál The Washington Post, práve preto odkrajovanie plesnivého miesta často nestačí.
Pozor na mäso
Pri mäse je najčastejším problémom bakteriálny rozklad. Ten sa môže prejaviť zmenou farby, povrchu či nepríjemným zápachom. Nebezpečné mikroorganizmy však nemusia byť vždy viditeľné ani cítiť. Ak existuje čo i len podozrenie, že mäso bolo skladované príliš dlho alebo mimo chladničky, konzumácia môže predstavovať zdravotné riziko.
Ovocie nestačí len vyrezať
Prezreté alebo pomliaždené ovocie je ideálnym prostredím pre vznik plesní. Tie často sprevádza zatuchnutý pach a tvorba toxínov, ktoré môžu dráždiť organizmus. Pri mäkkom ovocí je najbezpečnejšie vyhodiť celý kus. Aj pri tvrdších druhoch platí, že odkrojenie plesnivej časti nie je zárukou bezpečnosti – plesňové vlákna môžu siahať hlboko do dužiny.
Niekedy ju nemusíte ani vidieť
Niektoré plesne, ktoré sa objavujú na obilninách, orechoch či chlebe, produkujú látky škodlivé pre pečeň. Chlieb má pórovitú štruktúru, vďaka ktorej sa pleseň rýchlo rozšíri aj do častí, kde ju nevidno. Ak si všimnete nezvyčajný vzhľad alebo zápach, najrozumnejším riešením je potravinu vyhodiť.
Nie je pleseň ako pleseň
Plesňové syry, ako brie či roquefort, obsahujú ušľachtilé kultúry, ktoré sú súčasťou ich výroby. Ak sa však na syre objavia náhodné farebné alebo chlpaté škvrny, ide už o nežiadanú pleseň. Mäkké syry sú obzvlášť náchylné na rýchle šírenie plesní, preto sa zvyčajne vyhadzujú celé. Tvrdé syry síce odolávajú viac, no aj pri nich je potrebná opatrnosť, aby sa kontaminácia nerozšírila ďalej.
