AFRIKA - Vedci zrekonštruovali tvár jedného z našich dávnych predkov starého viac než 1,5 milióna rokov. Fosília z Etiópie odhalila prekvapivú kombináciu znakov, ktorá spochybňuje doterajšie predstavy o tom, ako vyzerali prví ľudia a kedy sa začali meniť na „modernejších“.
Moderné technológie umožňujú vedcom doslova nazrieť do hlbokej minulosti. Pomocou digitálnej rekonštrukcie sa najnovšie podarilo „oživiť“ tvár hominida, ktorého fosílnu lebku objavili v Etiópii. Jej vek sa odhaduje na 1,5 až 1,6 milióna rokov a výsledok analýzy vedcov zaskočil – nález pôsobí oveľa archaickejšie, než sa pôvodne predpokladalo.
DAN5 je považovaná za najkompletnejšiu lebku hominida
Digitálna rekonštrukcia je metóda, pri ktorej sa pomocou CT skenov vytvárajú detailné trojrozmerné modely fosílií. Tie umožňujú vedcom poskladať roztrieštené časti lebky a presnejšie určiť, ako mohol dávny predok človeka vyzerať. Presne tento postup výskumníci použili aj pri fosílii známej pod označením DAN5. Ako informuje indy100.com, DAN5 je považovaná za najkompletnejšiu lebku hominida z raného pleistocénu, aká bola doteraz objavená. Pozostáva z fragmentov zubov, tváre a časti mozgovne. Nález pochádza z oblasti Afrického rohu, regiónu, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v príbehu ľudskej evolúcie.
Po digitálnom „zložení“ lebky si vedci všimli nezvyčajnú kombináciu znakov. Zatiaľ čo mozgovňa vykazovala vlastnosti typické pre druh Homo erectus, samotná tvár pôsobila výrazne primitívnejšie. Veľké stoličky a plochý nosový koreň sú znaky, ktoré sa skôr spájajú so staršími, archaickými hominidmi.
Relatívne malý mozog
Vedúca výskumu, doktorka Karen Baab, vysvetlila, že hoci bolo známe, že DAN5 mal relatívne malý mozog, nová rekonštrukcia odhalila aj oveľa „starobylejšiu“ tvár. „Fosília je primitívnejšia než klasickí africkí zástupcovia Homo erectus z rovnakého obdobia,“ uviedla. Jedným z možných vysvetlení je, že populácia z oblasti Gona si zachovala telesné znaky ešte staršej skupiny hominidov, ktorá mohla opustiť Afriku približne o 300-tisíc rokov skôr. To naznačuje, že vývoj ľudského vzhľadu nemusel prebiehať jednotne a lineárne.
Objav má významné dôsledky pre chápanie evolúcie druhu Homo erectus, ktorý je považovaný za prvého predka človeka migrujúceho z Afriky do Eurázie. Doteraz sa predpokladalo, že typické anatomické znaky tohto druhu sa vyvinuli až po opustení afrického kontinentu. Fosília DAN5 však tento pohľad spochybňuje. Ide totiž o prvý nález priamo z Afriky, ktorý kombinuje moderné aj veľmi archaické črty. Podobné „zmiešané“ znaky boli doposiaľ známe najmä z fosílií objavených mimo Afriky.
Nové odpovede
Spoluautorka štúdie doktorka Sarah Freidline zdôrazňuje, že ďalšie porovnávanie DAN5 s inými nálezmi môže priniesť nové odpovede. „Pomôže nám to lepšie pochopiť rozmanitosť vzhľadu Homo erectus a objasniť, ako sa tento druh postupne prispôsoboval a vyvíjal,“ dodala. Objav tak naznačuje, že príbeh ľudskej evolúcie je zložitejší, než sa doteraz zdalo – a že naši predkovia mohli vyzerať omnoho rozmanitejšie, než si dnes predstavujeme.
