USA - Vedci sú opäť raz prekvapení. Vesmírny teleskop Jamesa Webba odhalil planétu, ktorá má nezvyčajný tvar, extrémne podmienky a atmosféru, akú doteraz nikto nevidel. Objekt veľký ako Jupiter obieha mŕtvu hviezdu a podľa odborníkov popiera všetky známe teórie o vzniku planét.
Vedcov zaskočila mimoriadne zvláštna planéta v tvare citróna, ktorá podľa nich doslova vzdoruje vysvetleniu. Objavil ju vesmírny teleskop Jamesa Webba (JWST) a jej vlastnosti spochybňujú doterajšie predstavy o tom, ako planéty vznikajú. Plynný obor s označením PSR J2322–2650b má exotickú atmosféru bohatú na uhlík a hélium, aká nemá medzi známymi exoplanétami obdobu. V extrémne horúcich horných vrstvách atmosféry sa vznášajú oblaky sadzí, ktoré sa hlboko v útrobách planéty pravdepodobne menia na diamanty.
Nezvyčajný citrónový tvar
Zvláštnosť tejto planéty ešte umocňuje fakt, že neobieha okolo hviezdy podobnej Slnku, informuje britský Daily Mail. Namiesto toho sa pohybuje okolo pulzaru – neutrónovej hviezdy, ktorá predstavuje extrémne husté jadro mŕtvej hviezdy. Ide o objekt, ktorý stlačil hmotnosť Slnka do telesa veľkosti mesta. Pulzar sa nachádza približne 750 svetelných rokov od Zeme a svoju planétu neustále bombarduje gama žiarením. Zároveň na ňu pôsobí takou silnou gravitáciou, že ju doslova naťahuje do nezvyčajného „citrónového“ tvaru.
Dôsledkom sú jedny z najextrémnejších teplotných rozdielov, aké boli na planéte kedy pozorované. Nočná strana sa ochladzuje na približne 650 °C, zatiaľ čo denná sa rozpaľuje až na viac než 2 000 °C. Aj medzi exotickými exoplanétami je PSR J2322–2650b výnimočne neobvyklá. Nová štúdia, prijatá na publikovanie v odbornom časopise The Astrophysical Journal Letters, však ukazuje, že táto planéta je ešte zvláštnejšia, než si vedci pôvodne mysleli. Spoluautor výskumu Peter Gao priznal, že po spracovaní dát bola prvá reakcia tímu jasná: „Čo to vlastne je?“
Jediný plynný obor
Zo zhruba 6 000 doteraz známych exoplanét je PSR J2322–2650b jediným plynným obrom, ktorý obieha neutrónovú hviezdu. Nejde pritom o bežné prostredie – tieto objekty majú tendenciu svoje okolie buď roztrhať gravitáciou, alebo zničiť silným žiarením. Planéta je navyše k svojmu pulzaru extrémne blízko. Obieha ho vo vzdialenosti len približne 1,6 milióna kilometrov, zatiaľ čo Zem sa nachádza od Slnka až 160 miliónov kilometrov. Rok na tejto planéte preto trvá iba 7,8 hodiny.
Najväčšou záhadou však zostáva zloženie jej atmosféry. Vedci v nej nenašli bežné molekuly, ako sú voda, metán či oxid uhličitý. Namiesto toho objavili molekulárny uhlík v podobe zlúčenín C₂ a C₃, čo je pri takých vysokých teplotách mimoriadne nezvyčajné. Prítomnosť molekulárneho uhlíka naznačuje, že v atmosfére takmer úplne chýba kyslík a dusík. Zo zhruba 150 planét, ktorých atmosféru vedci doteraz detailne preskúmali, nemá žiadna iná takéto zloženie.
Čo hovorí najpravdepodobnejšia teória?
Ako takáto planéta vznikla, zostáva zatiaľ záhadou. Podľa odborníkov sa nemohla vytvoriť bežným spôsobom ani ako zvyšok hviezdy. Najpravdepodobnejšia teória hovorí o tom, že uhlík a kyslík vnútri planéty počas ochladzovania skryštalizovali a čisté uhlíkové kryštály sa následne dostali bližšie k povrchu, kde sa zmiešali s héliom.
Ani táto hypotéza však nevysvetľuje všetko. Vedci si stále nevedia objasniť, čo zabránilo prítomnosti kyslíka a dusíka. Ako však priznávajú, práve táto neznáma robí objav ešte fascinujúcejším. „Je príjemné, že ešte stále nemáme odpovede na všetko,“ zhodujú sa vedci. „Táto planéta je výnimočnou hádankou, ktorú stojí za to ďalej skúmať.“
