SAN DIEGO - Viac než 50 rokov v zajatí, sedem stratených mláďat a život v bazéne menšom než olympijský. Príbeh kosatky Corky patrí k najdojímavejším symbolom toho, akú daň môžu zvieratá zaplatiť za ľudskú zábavu. Aktivisti už roky bojujú za jej presun do dôstojnejších podmienok. Otázkou zostáva, či nie je neskoro...
Ľudia dokážu v mene zábavy a zisku zachádzať so zvieratami krutejšie, než by si ktokoľvek dokázal predstaviť. Smutným symbolom takéhoto zaobchádzania je kosatka menom Corky, ktorá strávila v zajatí viac než pol storočia. Za ten čas prišla o všetkých sedem mláďat a celý svoj život prežila v umelom prostredí, ďaleko od oceánu, ktorý je jej prirodzeným domovom.
Menší než olympijský plavecký bazén
Corky bola odchytená ešte ako mláďa v roku 1969. O niekoľko rokov neskôr, v roku 1987, sa ocitla v zábavnom parku SeaWorld v San Diegu, kde žije dodnes. Jej bazén má podľa dostupných informácií webu Science Times rozlohu menšiu než olympijský plavecký bazén, čo je pre niekoľkotonového morského cicavca mimoriadne obmedzujúce. Aj preto si vyslúžila prezývku „najsmutnejšia kosatka sveta“. Hoci ju park často označuje za starú veľrybu, realita je iná – kosatky sa vo voľnej prírode bežne dožívajú 80 až 90 rokov.
V prírodnej rezervácii by mala dôstojnejšie podmienky na život
Na jej osud dlhodobo upozorňuje organizácia PETA, ktorá sa už roky snaží presadiť jej presun do prírodnej rezervácie, kde by mala dôstojnejšie podmienky na život. Podľa iniciatívy The Whale Sanctuary Project je Corky kosatkou, ktorá strávila v zajatí najdlhší čas v histórii.
Po celé desaťročia bola nútená vystupovať pred publikom a slúžila aj na rozmnožovanie. Od svojej matky ju oddelili, keď mala len päť rokov. Najskôr ju umiestnili do zariadenia v Kalifornii, kde už žili iné kosatky z jej pôvodnej skupiny. Pre jej problémové správanie však rozhodli o jej presune do SeaWorldu. Neskôr ju tréneri opisovali ako mimoriadne inteligentné, mierne a trpezlivé zviera, ktoré nikdy neprejavovalo úmysel ublížiť ľuďom – práve naopak, často sa správalo ochranársky.
Sedem gravidít, žiadne prežité mláďa
Jednou z najtragickejších kapitol jej života je opakovaná strata potomkov. Corky bola gravidná sedemkrát, no ani jedno mláďa neprežilo viac než niekoľko týždňov. Prvé sa narodilo v roku 1977, no po šestnástich dňoch uhynulo na zápal pľúc. O rok neskôr sa história zopakovala – tentoraz mláďa zomrelo po jedenástich dňoch v dôsledku bakteriálnej infekcie. Ďalšie tehotenstvo skončilo predčasným pôrodom a rovnakým osudom. Najdlhšie prežilo mláďa, ktoré uhynulo po 46 dňoch. Poslednýkrát bola Corky gravidná v roku 1986.
Vo veku 21 rokov prestala ovulovať, hoci v prirodzených podmienkach by sa nachádzala len na začiatku reprodukčného obdobia. Vo voľnej prírode sú kosatky schopné rozmnožovania aj 25 rokov a často žijú v rodinných skupinách spolu so svojimi potomkami a vnúčatami.
Otáznik nad budúcnosťou
Hoci aktivisti pokračujú v tlaku na jej presun do prírodnej rezervácie, objavujú sa aj obavy. Odborníci upozorňujú, že po desaťročiach strávených v zajatí by mohol byť návrat do prirodzenejšieho prostredia pre Corky psychicky aj fyzicky mimoriadne náročný. Jej príbeh tak zostáva bolestivou pripomienkou ceny, ktorú zvieratá platia za ľudskú zábavu.
