USA - Najnovšie kozmické pozorovania priniesli prekvapivý obrat – záhadné teleso, ktoré astronómovia spočiatku považovali za obrovského „cudzinca“ vo vesmíre, odhalilo nečakanú podobu a zloženie. Podľa vedcov by jeho preskúmanie mohlo priblížiť, ako vznikali hviezdne systémy a čo všetko sa skrýva v pradávnych vrstvách našej galaxie.
Záhadný objekt, ktorý sa rúti našou slnečnou sústavou, môže byť ešte originálnejší ako predpokladali vedci. Podľa posledných snímok medzihviezdneho návštevníka známeho ako 3I/ATLAS, ide zrejme o nezvyčajnú kométu, ktorá je omnoho menšia, ako sa doteraz zdalo. Zásadným zistením je aj fakt, že uvoľňuje približne 940 biliónov molekúl oxidu uhličitého (CO₂) za sekundu. Toto zistenie naznačuje, že sa sformovala v hviezdnom systéme, ktorý sa nepodobá tomu nášmu, informuje britský Daily Mail.
Má priemer skoro 3 kilometre
Na základe svetla vychádzajúceho z tohto telesa vedci pôvodne odhadovali, že má priemer viac ako 20 kilometrov. Najvýkonnejšie teleskopy NASA teraz tento odhad znížili na približne 2,7 kilometra. Kométa pôsobila väčšie, pretože viac ako 99 percent zachyteného svetla pochádza z rozsiahleho a jasného obalu prachu a plynu nachádzajúceho sa okolo nej. Ide o tzv. kómu. Momentálne sa 3I/ATLAS nachádza asi 480 miliónov kilometrov od Zeme. Tento medzihviezdny objekt je nielen oveľa menší, ako sa domnievali vedci, ale nová štúdia teleskopu NASA SPHEREx zistila, že uvoľňuje veľké množstvo oxidu uhličitého a je pokrytá ľadom z vody. Práve toto ju robí odlišnou od väčšiny známych komét, pretože drvivý podiel jej jasu pochádza z prachového oblaku a nie z pevného jadra.
Kométa nevykazuje takmer žiadne uvoľňovanie vodnej pary alebo oxidu uhoľnatého, čo je veľmi nezvyčajné. Predchádzajúce zábery z observatória Vera C. Rubin v Čile v lete nevedomky tento objekt zdokumentovali, ale v tom čase si to nikto neuvedomil, o čo ide. Doteraz bola 3I/ATLAS úplnou záhadou, keďže prvé pozorovania naznačovali, že ide o niečo väčšie ako čokoľvek, čo kedy preletelo našou sústavou. Existovala aj teórie, že si vytvára vlastné svetlo. Toto všetko viedlo rešpektovaného harvardského astrofyzika Aviho Loeba k teórii, že v prípade 3I/ATLAS by mohlo ísť objekt vytvorený mimozemskou civilizáciou.
Zvláštna dráha kométy
Posledné zistenia však naznačujú, že je to vzácna kométa zložená zo zmiešaných kúskov oxidu uhličitého a vodného ľadu, pričom CO₂ udržuje ľad dostatočne studený na to, aby sa neodparoval, keď sa objekt blíži k Slnku. Typické kométy majú viditeľné chvosty alebo prúdy plynu a prachu, ktoré sa tiahnu za nimi. 3I/ATLAS má však jednotnejší oblak, čo je veľmi nezvyčajné, a vedci sa stále snažia zistiť, či je práve CO₂ dôvodom tohto javu. Okrem toho sa pohybuje po dráhe, ktorá nie je viazaná na Slnko. To znamená, že iba preletí našou sústavou a vráti sa späť do hlbokého vesmíru na rozdiel od Halleyovej kométy, ktorá sa vracia každých 76 rokov. Táto zvláštna dráha privedie kométu 17. decembra na vzdialenosť 360 miliónov kilometrov od Zeme a ešte tento rok prejde bližšie aj k Venuši, Marsu a Jupiteru.
Kométa je podľa odhadov staršia ako naše Slnko
3I/ATLAS je len tretím medzihviezdnym objektom, ktorý sa podarilo zdokumentovať pri vstupe do našej slnečnej sústavy. Väčšina komét má totiž pôvod tu a obieha okolo Slnka. Teleskop SPHEREx navyše zistil, že jej svetelné spektrum má podobnosť s niektorými objektmi z Kuiperovho pásu. Je to oblasť ľadových telies za Neptúnom, ktoré obsahujú vodný ľad a organické látky. Keďže 3I/ATLAS je od bežných komét v našej sústave odlišná, tak vedci dúfajú, že jej prach, plyn a ľad im umožnia zistiť, aké látky a chemické zlúčeniny sú bežné v iných častiach galaxie.
Očakávajú, že nájdu stopy o tom, ako sa sformovala a aké podmienky panovali v jej domovskom hviezdnom systéme, ktorý zrejme leží na druhej strane Mliečnej cesty. Loeb spolu s doktorandom Shokhruzem Kakharovom vystopovali dráhu tohto medzihviezdneho objektu do hustejšej časti galaktického disku, kde sa nachádzajú staršie hviezdy. Kométa letiaca rýchlosťou takmer 240 000 km/h, je podľa odhadov staršia ako naše Slnko, ktoré má 4,6 miliardy rokov.
