MELBOURNE – Predstavte si, že by ste sa pozreli na nočnú oblohu pred 466 miliónmi rokov a nad hlavami by ste mali obrovský prstenec obiehajúci okolo Zeme. Nie je to sci-fi – nová štúdia zverejnená v prestížnom časopise Earth and Planetary Science Letters tvrdí, že takáto verzia Zeme skutočne mohla existovať!
Tím výskumníkov analyzoval 21 asteroidových kráterov z obdobia tzv. ordovického impaktného výkyvu. Všetky boli sústredené pri rovníku a to vedcov zaskočilo. Prečo? Viac ako 70 % pevniny bolo v tom čase mimo tejto oblasti, a nárazy asteroidov bývajú väčšinou náhodné a roztrúsené, ako to vidíme na Mesiaci či Marse, informoval portál indy100.com.
Spočiatku sa myslelo, že ide o dôsledok kolízie s obrovským asteroidom. Teraz však vedci prichádzajú s úplne inou teóriou: teleso sa mohlo vplyvom slapových síl rozpadnúť a vytvoriť prstenec trosiek okolo Zeme, podobný tomu, aký má Saturn. „Počas miliónov rokov materiál z tohto prstenca postupne dopadal na Zem, čo spôsobilo náhly nárast meteorických dopadov, ktorý vidíme v geologických záznamoch,“ vysvetlil hlavný autor štúdie Andy Tomkins z Monash University.
Geológovia potvrdili, že v usadených horninách z tohto obdobia sa nachádzajú extrémne množstvá meteorického prachu. A to nie je všetko. Prstenec mohol vrhať tieň na Zem, čím znižoval množstvo slnečného žiarenia a prispel tak k výraznému ochladeniu planéty.
Najchladnejšie obdobie v histórii
To mohlo spustiť tzv. Hirnantijskú dobnú zimu, jednu z najchladnejších období za posledných 500 miliónov rokov, a to aj napriek vysokým hodnotám CO₂ v atmosfére. Najväčší šok však priniesol štatistický výpočet. Pravdepodobnosť, že by sa všetky dopady asteroidov v danom období náhodne sústredili pri rovníku, je 1 ku 25 miliónom!
„Výsledné fragmenty vytvorili prstenec, ktorý sa rozpadával počas desiatok miliónov rokov a viedol k anomálnemu nárastu počtu impaktných kráterov,“ uvádza sa v štúdii. Vedci veria, že tento objav prepisuje našu predstavu o minulosti Zeme a o tom, ako krehká je jej klíma.
