LONDÝN - K Zemi sa potichu blíži záhadné vesmírne teleso. Jeho kurz sa s vysokou pravdepodobnosťou vyhne našej planéte, no ani zďaleka to neznamená, že sme mimo nebezpečenstva. Tentoraz sa pozornosť astronómov upiera na Mesiac – jedinú prirodzenú družicu Zeme, ktorej zásah by mohol ovplyvniť aj každodenný život na našej planéte.
Záhadná planétka YR4: Hrozba, ktorá sa presunula z planéty na jej tieň
Objekt označovaný ako planétka YR4 bol objavený až koncom minulého roka. Astronómovia odhadujú jeho priemer na 40 až 90 metrov – teda dostatočne veľký na to, aby po dopade spôsobil výrazné škody. Spočiatku sa vedci obávali, že zasiahne Zem už v decembri 2032.
Pravdepodobnosť kolízie sa menila každým novým pozorovaním – a vo februári 2025 dosiahla maximum 3,1 %, čo podľa CNN predstavovalo najvyššiu mieru rizika od začiatku sledovania asteroidov. Následné merania však priamy zásah Zeme vylúčili. No úľava netrvala dlho.
Kde dopadne? Mesiac ako terč
Pozornosť expertov sa okamžite presunula na náš Mesiac. Najnovšie dáta totiž naznačujú, že práve on môže byť cieľom dopadu. Ak sa to potvrdí, pôjde o mimoriadnu udalosť – najväčší náraz do Mesiaca za posledných päťtisíc rokov, tvrdí profesor Paul Wiegert z Western University v kanadskom Ontáriu.
Letiaci asteroid má zasiahnuť privrátenú stranu Mesiaca, ktorá je zo Zeme viditeľná. V čase nárazu by mal byť zreteľne pozorovateľný záblesk svetla, ktorý bude viditeľný voľným okom aj zo zemského povrchu.
Wiegertova modelová štúdia predpokladá, že pri dopade by sa uvoľnilo až 100 miliónov kilogramov mesačného prachu a horniny.
Astronauti, satelity aj ISS: Kto bude v ohrození?
Dopad YR4 by síce nepredstavoval žiadnu hrozbu pre ľudí na Zemi, ako ubezpečuje Wiegert: „Neočakávame veľké balvany, ani nič väčšie než kocku cukru. Naša atmosféra nás pred tým veľmi dobre ochráni.“ No situácia by bola oveľa zložitejšia vo vesmíre.
Najväčšie riziko by hrozilo astronautom na Mesiaci, výskumným staniciam, vesmírnej infraštruktúre a satelitom. Aj malé úlomky o veľkosti niekoľkých centimetrov by mohli zdevastovať solárne panely alebo poškodiť palubné systémy. Tie zabezpečujú komunikáciu, navigáciu, meteorologické služby či online služby – od cestovania cez obchod až po vzdelávanie.
Planetárna obrana: Sci-fi sa mení na realitu
V súvislosti s YR4 sa opäť rozbehla diskusia o potrebe planetárneho štítu. Profesor Colin Snodgrass pre The Guardian vysvetlil, že prvým krokom je spresnenie meraní: „Ak ďalšie pozorovania dopad nevylúčia, budeme pokračovať charakterizačnými meraniami a začneme diskutovať o tom, čo môžu vesmírne agentúry urobiť.“
V hre je opakovanie misie DART, ktorú NASA úspešne uskutočnila v roku 2022. Vtedy sonda narazila do mesiaca planétky Didymos rýchlosťou 6 km/s – a dokázala jeho pohyb ovplyvniť. Podľa profesora Juliena de Wita z MIT bude o podobnej misii rozhodnuté až po ďalšom vyhodnotení rizík, keď sa asteroid v roku 2028 opäť dostane do dohľadu.
Obrovská hrozba alebo jedinečná príležitosť?
Pre niektorých vedcov by bol samotný dopad mimoriadne cenný. „Môže to znamenať obrovskú príležitosť zistiť, ako mesačný povrch reaguje na nárazy,“ uviedol Wiegert.
Astronómovia však budú musieť ešte nejaký čas počkať. Planétka YR4 sa opäť dostane do zorného poľa najskôr o rok, keď ju bude môcť zachytiť vesmírny teleskop Jamesa Webba.
Do tej chvíle zostáva ľudstvu jediné – pozorne sledovať oblohu a pripraviť sa na možnosť, že Mesiac už o niekoľko rokov nebude tým, čím býval.
