HARRISBURG - Vedci zaznamenali pod antarktickým ľadom neznáme rádiové signály, ktoré odporujú známym zákonom fyziky. Objavili sa pri experimente zameranom na detekciu subatomárnych častíc – neutrin. Napriek desaťročnému úsiliu sa ich pôvod nepodarilo objasniť a hypotézy zatiaľ nepriniesli odpoveď.
Pod antarktickým ľadom sa objavili záhadné rádiové signály. Ich pôvod sa vedcom doteraz nepodarilo vysvetliť a vymykajú sa štandardným modelom časticovej fyziky, uviedol portál Nova. Rádiové vlny boli zachytené počas experimentu ANITA (Antarctic Impulsive Transient Antenna), pri ktorom výskumníci pomocou prístrojov vznášajúcich sa vo výške viac ako 29 kilometrov nad zemou zaznamenali dva veľmi krátke impulzy. Tie však prichádzali z uhla približne 30 stupňov pod povrchom ľadu, z oblasti, z ktorej by podľa fyzikálnych zákonov nemali byť schopné preniknúť. „Rádiové signály, ktoré sme detegovali takmer pred desiatimi rokmi, skutočne prichádzali z veľmi strmých uhlov, okolo 30 stupňov pod povrchom ľadu,“ potvrdila astrofyzička Stephanie Wisselová z Pennsylvánskej štátnej univerzity v rozhovore pre CNN. Vedkyňu podľa jej slov správanie signálov šokovalo, pretože by ich mali skaly pod ľadom pohltiť ešte predtým, než by dosiahli povrch.
Rovnako zarážajúce je, že sa signály nepodarilo opakovane zachytiť žiadnej inej výskumnej skupine. Nezaznamenali ich ani experimenty observatória Pierra Augera v Argentíne či známej neutrínovej observatórium IceCube na južnom póle. Wisselová však zdôrazňuje, že nejde o dôkaz novej fyziky: „Náš nový výskum naznačuje, že podobné signály zatiaľ žiadny iný experiment nezachytil. Skôr to pridáva ďalší dielik do skladačky, než že by išlo o definitívne prelomové zistenie.“
Projekt ANITA bol pôvodne navrhnutý na zachytávanie vysokoenergetických neutrin – subatomárnych častíc, ktoré prechádzajú hmotou bez výraznej interakcie. Predpokladalo sa, že po náraze s atómami v ľade vytvoria krátke rádiové záblesky, ktoré bude možné detegovať. Lenže zaznamenané signály prichádzali z nečakaných smerov, ktoré štandardná fyzika nevie vysvetliť. „Ak by šlo o neutrina, museli by prejsť takmer celou Zemou, čo je podľa štandardného modelu časticovej fyziky nemožné,“ vysvetlil fyzik Justin Vandenbroucke z Wisconsinskej univerzity v Madisone. Signály tak podľa neho predstavujú niečo úplne iné, čo zatiaľ nie je možné zaradiť do známych procesov.
Vedci sa pokúsili vysvetliť signály aj pomocou tau neutrin – špeciálneho typu častíc schopných rozpadnúť sa a znovu vzniknúť. Ani táto teória však nesedí, keďže takéto častice by museli prichádzať pod omnoho menším uhlom, len 1 až 5 stupňov pod horizontom. Pri zaznamenaných 30 stupňoch by stratili príliš veľa energie. Ďalšia hypotéza pripúšťa, že by za signálmi mohla stáť temná hmota, neviditeľná zložka vesmíru, ktorá podľa odhadov tvorí až 27 percent jeho hmotnosti. Zatiaľ však neexistujú žiadne priame dôkazy, ktoré by túto domnienku potvrdili.
Riešenie záhady by mohol priniesť nový výskumný projekt PUEO (Payload for Ultrahigh Energy Observations), ktorý má byť vypustený do atmosféry nad Antarktídou v decembri. Tento prístroj má byť desaťkrát citlivejší než ANITA a vedci dúfajú, že sa mu podarí zachytiť podobné anomálne signály. „Som nadšená. S PUEO budeme mať vyššiu citlivosť. V zásade by sme mali byť schopní týmto anomáliám lepšie porozumieť,“ uviedla Wisselová. Na otázku, čo presne signály spôsobuje, však zatiaľ nikto nemá odpoveď. Ako povedal Peter Gorham, autor pôvodného experimentu ANITA: „Niekedy je jednoducho potrebné vrátiť sa na začiatok a zistiť, čo tie veci vlastne sú.“
