LONDÝN - Prekvapivý vedecký objav spôsobil rozruch na sociálnych sieťach. Antarktický ľadový štít v rokoch 2021 až 2023 zaznamenal rekordný nárast, a to po desaťročiach strát. Zatiaľ čo niektorí vedci upozorňujú, že ide o dočasný jav, internet zaplavili reakcie klimatických skeptikov.
Štúdia publikovaná v časopise Science China Earth Sciences ukazuje, že Antarktický ľadový štít v sledovanom období rástol tempom takmer 108 gigaton ľadu ročne, uviedol portál news.com.au. Vedci tento jav pripisujú najmä zvýšenej zrážkovej činnosti, predovšetkým vo východnej časti Antarktídy, kde sa nahromadil nový sneh a ľad. Na porovnanie, v rokoch 2002 až 2010 dochádzalo k úbytku až 74 gigaton ľadu ročne, čo prispievalo k nárastu hladiny svetového oceánu o 0,2 milimetra ročne. V období 2011 až 2020 sa straty ešte prehĺbili na 142 gigaton ročne a výška hladiny mora stúpala tempom 0,39 milimetra za rok. Aktuálne merania však ukazujú, že medzi rokmi 2021 až 2023 došlo ku kompenzácii úbytku o 0,30 milimetra. Najvýraznejší zisk ľadu zaznamenala oblasť Wilkes Land–Queen Mary Land, kde sa nachádzajú štyri najviac ohrozené ľadovce, sú nimi Totten, Moscow University, Denman a Vincennes Bay. Tie v minulosti čelili dramatickému úbytku, pričom Vincennes Bay a Denman stratili až 72,5 % povrchového topenia a 27,5 % objemu ľadu. Nový nárast tak prichádza ako veľké prekvapenie. Vedci však upozorňujú, že tento pozitívny vývoj nemusí byť dlhodobý.
Zvýšené zrážky môžu byť len dočasným javom a neznamenajú koniec klimatických zmien. Napriek tomu internet nezostal ticho. Správa sa rýchlo rozšírila, najmä na platforme X, kde ju zdieľal influencer Collin Rugg so slovami, že je to šialené. Hoci upozornil, že nárast ľadu môže byť len dôsledkom krátkodobých zrážkových vzorcov, diskusia sa okamžite zvrhla. Komentáre ako „Klimatická zmena sa skončila?“ či „Chudera Greta si bude musieť vymyslieť nový podvod“ zaplavili príspevky. Ozval sa aj kanadsko-americký investor Chamath Palihapitiya: „Všetky protesty a moralizovanie nakoniec pomohli!“ Vedci však vyzývajú na opatrnosť a zdôrazňujú, že ide o komplexný jav, ktorý si vyžaduje dlhodobé sledovanie. Zatiaľ čo niektorí na sociálnych sieťach triumfálne oslavovali novú správu ako dôkaz, že klimatická zmena je mýtus, iní sa snažili situáciu uviesť na pravú mieru.
Novinárka venujúca sa kryptomenám Laura Shinová naznačila, že za dočasným nárastom ľadu by mohla stáť pandémia COVID-19: „Ľudia menej lietali a jazdili, takže emisie klesli.“ Ďalší používatelia upozornili, že ide o „dočasnú“ a „anomálnu“ akumuláciu zrážok, ktorá nemení dlhodobý klesajúci trend. Na širší kontext upozornil aj profesor Ryan Katz-Rosene z Ottawskej univerzity. Zverejnil graf, ktorý ukazuje vývoj antarktickej ľadovej pokrývky od 80. rokov. Pripomenul, že dve tretiny sladkej vody na Zemi sa nachádzajú v Antarktíde a v Grónsku. Podľa údajov NASA Grónsko stráca ľad dvojnásobne rýchlejším tempom než Antarktída, a tam k žiadnemu návratu nedošlo. Podľa misií GRACE (Gravity Recovery and Climate Experiment), ktoré sledujú zmeny v hmote Zeme, Antarktída od roku 2002 prichádza v priemere o 136 gigaton ľadu ročne. Grónsko pritom stráca približne 267 gigaton ročne. Aj keď medzi rokmi 2021 a 2023 došlo k pozoruhodnému nárastu ľadovej masy, aktuálny stav v roku 2025 stále nedosahuje hodnoty z januára 2021, rozdiel je len minimálny. Vedci preto vyzývajú k opatrnosti pri interpretácii dát a pripomínajú, že jeden výnimočný vývojový jav ešte nemení celkový trend globálneho otepľovania.
