MOSKVA/PARÍŽ — Zem zažila návrat neúspešnej sovietskej vesmírnej sondy, ktorá sa od roku 1972 nekontrolovane pohybovala v orbite. Kozmická loď Kosmos-482, presnejšie jej pristávací modul, mal minulý týždeň definitívne zhorieť v atmosfére a ako ohnivá guľa dopadnúť späť na Zem. Podľa agentúry TASR sa tak stalo cez víkend 10. mája, pričom sonda mala pri vstupe do atmosféry dosiahnuť rýchlosť 242 kilometrov za hodinu a dopadla do Indického oceánu západne od indonézskeho hlavného mesta Jakarta.
Odpoveď na otázku, kde presne sa sonda Kosmos-482 zrúti, najprv nemal nikto a práve to bolo znepokojujúce, uviedol portál Live Science. Podľa odborníkov sa potenciálna zóna dopadu rozprestiera medzi 52. stupňom severnej a južnej šírky. To zahŕňa takmer celý svet, kontinentálne Spojené štáty, Južnú Ameriku, Afriku, Austráliu, väčšinu Európy a Ázie a teda aj všetky veľké mestá od New Yorku cez Londýn až po Peking. Hoci to znie hrozivo, panika nie je na mieste. Viac ako 71 % povrchu Zeme pokrýva voda, a preto bolo veľmi pravdepodobné, že sonda dopadne do oceánu, ako väčšina vesmírneho odpadu. Podľa astrofyzika Jonathana McDowella z Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics, alebo aj astrofyzikálneho ústavu v Cambridge pri Bostone, bola pravdepodobnosť, že by sonda dopadla priamo na obývané územie, na úrovni bežného rizika, zhruba jedna k niekoľkým tisícom. Odborníci však boli schopní presnejšie určiť miesto dopadu až v momente, keď sonda vstúpila do atmosféry. Očakávalo sa, že sa tak stane okolo 10. mája, s možnou odchýlkou niekoľkých dní.
Čo je vlastne Kosmos 482?
Sonda Kosmos 482 bola navrhnutá ako súčasť sovietskeho programu Venera, ktorý mal za cieľ preskúmať planétu Venušu. V roku 1972 mala byť vyslaná ako sesterská misia k úspešnej sonde Venera 8. Pre poruchu na nosnej rakete Soyuz však sonda nedosiahla únikovú rýchlosť potrebnú na let k Venuši a zostala v eliptickej orbite okolo Zeme. Už krátko po štarte sa Kosmos 482 rozpadol na viacero častí. Hlavné teleso sondy zhorelo v atmosfére 5. mája 1981, ale pristávací modul pretrval na obežnej dráhe až do súčasnosti, teda vyše 52 rokov. Kosmos 482 je len jedným z vyše 1,2 milióna kúskov vesmírneho odpadu, ktoré majú priemer viac než 1 cm. Podľa Európskej vesmírnej agentúry je dnes na obežnej dráhe približne 50 000 objektov väčších než 10 cm. Vesmírna agentúra varuje, že nekontrolované pády satelitov či zvyškov rakiet sa dejú v priemere viac ako trikrát denne.
