LONDÝN - Zatiaľ nerecenzovaná štúdia naznačuje, že v trvalo tmavých častiach Mesiaca sa nachádzajú záhadné formy života. Vedci sa k týmto výsledkom dopracovali na základe výskumu dvoch kráterov: Shackleton a Faustini, ktoré sú cieľovými miestami pristátia pre misiu Artemis.
Trvalo zatienené oblasti mesačného povrchu, známe ako PSR, sa nachádzajú v kráteroch a priehlbinách v blízkosti mesačných pólov. Vzhľadom na to, ako sa os tohto skalnatého satelitu nakláňa, zostávajú celoročne nedotknuté slnečným svetlom. Podľa planetárneho vedca z York University vo Veľkej Británii, Johna Mooresa, zabíja mikróby vo vesmíre najmä teplo a ultrafialové žiarenie. PSR sú však chladné a tmavé, preto dokážu poskytovať bezpečný prístav pre baktérie, a to najmä pre druhy, ktoré sa zvyčajne nachádzajú na vesmírnej lodi. Patrí medzi ne napríklad Bacillus subtilis, o ktorom je známe, že zlepšuje zdravie čriev. Tento suchozemský druh baktérie produkujúci spóry zvyčajne prežíva v pôde alebo v črevách kráv a oviec. Bol však nájdený aj na vonkajšej strane Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Preto je možné, že pozemské mikróby prenášané na kozmických lodiach a astronautoch mohli kontaminovať aj mesačný povrch. Potenciálne sa dokonca mohli aj usídliť vo vnútri PSR a prežiť desaťročia v nečinnom stave.
Zistenie, či tieto zatienené oblasti hostia spiace baktérie, by malo dôležité dôsledky pre budúce mesačné misie, pretože tieto mikroorganizmy by mohli narušiť údaje získané z mesačného povrchu. „Otázka teda znie, do akej miery má táto kontaminácia význam? To bude závisieť od vedeckej práce vykonávanej v rámci PSR,“ vysvetlil Moores pre portál Universe Today. Vedci napríklad dúfajú, že z vnútra týchto oblastí odoberú vzorky ľadu a preskúmajú, odkiaľ pochádza. Takto by mohlo prebiehať aj skúmanie organických molekúl vo vnútri ľadu, ktoré sa nachádzajú na iných miestach, napríklad na kométach. „Táto analýza bude jednoduchšia, ak sa minimalizuje kontaminácia z pozemských zdrojov,“ povedal odborník. Jeho zistenia naznačujú, že v mesačnom PSR žijú mikróby, no sú v nečinnom stave, neschopné metabolizovať, rozmnožovať sa alebo rásť. „Môžu však zostať životaschopné celé desaťročia, kým ich spóry nezničí vesmírne vákuum,“ doplnil Moores.
Prítomnosť mikróbov na Mesiaci skúma už roky, ale donedávna ho nenapadlo pozrieť sa do vnútra PSR. „Vtedy sme túto časť nezohľadňovali, pretože modelovanie prostredia s ultrafialovým žiarením tu bolo zložité,“ povedal. „V nasledujúcich rokoch však môj bývalý študent, doktor Jacob Kloos z Marylandskej univerzity, vyvinul sofistikovaný model osvetlenia.“ Hoci sa slnečné svetlo nikdy priamo nedotýka PSR, aj tak sú vystavené slabým zdrojom žiarenia, ako je svetlo hviezd a rozptýlené slnečné svetlo. Vďaka Kloosovmu modelu môžu teraz vedci skúmať podmienky vo vnútri. „Okrem toho, s obnoveným záujmom o výskum PSR sme sa rozhodli opäť pozrieť na tieto oblasti a uvedomili sme si, že máme všetky kúsky skladačky, ktoré sme potrebovali na pochopenie ich schopnosti zachovať pozemskú mikrobiálnu kontamináciu,“ povedal Moores.
Aby Moores a jeho kolegovia zistili, či by bolo vôbec možné, aby mikróby prežili v mesačných PSR, použili niekoľko modelov. Ich cieľom bolo posúdiť, či by stopové množstvá tepla a UV žiarenia, ktoré prenikajú do týchto oblastí, mohli udržať život. Svoju pozornosť sústredili na krátery Shackleton a Faustini, kde by mala pristáť misia Artemis. Ich zistenia naznačujú, že v týchto oblastiach sa môžu skrývať spiace mikróby. Vedci prezentovali svoje zistenia v marci na 56. konferencii o lunárnych a planetárnych vedách. „Šanca, že v PSR už existuje pozemská mikrobiálna kontaminácia, je nízka, ale nie nulová,“ povedal Moores. „Niekoľko vesmírnych sond dopadlo do PSR alebo do ich blízkosti. Hoci všetky to urobili pri vysokej rýchlosti, predchádzajúci výskum naznačil, že malé množstvo spór môže prežiť simulované dopady do materiálov podobných regolitu. Ak by nejaké mikróby tieto nárazy prežili, boli by značne rozptýlené.“
