PCHJONGJANG - Tridsaťjedenročná Zoe Stephensová z Liverpoolu navštívila niekoľkokrát Severnú Kóreu a vzala do tejto krajiny aj turistov z viacerých krajín. Ide jej totiž iba o jedno: dokázať, že sa všetci mýlia. V jej očiach je táto ázijská krajina miesto, kde sa dá za určitých okolností normálne a plnohodnotne žiť.
Britská sprievodkyňa Zoe Stephensová zavítala od roku 2016 do Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR) až 30-krát a vzala so sebou aj ďalších turistov z Veľkej Británie, Nemecka, Holandska a Austrálie. Hovorí, že existujú určité pravidlá, ktoré musí dodržiavať, aby sa vyhla problémom. Ide napríklad o cestovanie v pomere dvaja sprievodcovia na jedného turistu alebo rešpektovanie zákazu fotiť obrázky diktátora Kim Čong Una. Sprievodkyňa s obľubou zverejňuje videá z „normálneho“ života v Pchjongjangu na TikToku a tvrdí, že ju komentujúci obviňujú z šírenia propagandy. Jej však ide iba o jedno: chce, aby všetci videli „úžasnú“ stránku tejto krajiny, od turistiky s krásnymi výhľadmi až po „milých ľudí“, ktorí tam žijú.
„Veľa zahraničných turistov si myslí, že ľudia tam hladujú a snažia sa utiecť. Ale v skutočnosti tam jednoducho žijú svoj každodenný život. Rada chodím na túry do vidieckej časti a v Pchjongjangu si užívam moje obľúbené činnosti, ako pitie kávy alebo si dám urobiť účes,“ prezradila podľa denníka New York Post. Predtým, než KĽDR uzavrela svoje hranice kvôli pandémii v januári 2020, Zoe ju navštevovala raz mesačne. Tento rok v marci sa tam vrátila po prvý raz po piatich rokoch. Jej putovanie zvyčajne začína v Pekingu v Číne a potom smeruje do Pchjongjangu. Vždy, keď ide so skupinou, musí absolvovať hodinovú informačnú schôdzku o pravidlách. „Chcem sa postarať o bezpečnosť všetkých a pomôcť im prekonať kultúrne mylné predstavy,“ povedala.
Podľa jej slov existujú tri základné pravidlá, ktoré by mal cestovateľ dodržiavať a správať sa s rešpektom pri fotení akéhokoľvek obrazu vodcu. „Nesmiete fotiť vojenské objekty a ani stavebné miesta. Držte sa spolu ako skupina. Individuálni cestovatelia nemajú povolenie pohybovať sa v krajine a musia byť s vami vždy dvaja sprievodcovia.“ Zoe sa snaží povzbudiť ľudí, aby prehodnotili svoje „nepochopenia“ miestnej kultúry. Chce, aby videli, aká „normálna“ môže byť táto krajina a verí, že to nie je nebezpečné miesto na pobyt, ak dodržiavate pravidlá. „Existuje veľa nepochopení medzi Severnokórejčanmi a cudzincami. Napríklad obyvatelia Pchjongjangu nechápu, prečo cudzinci nechcú jazdiť autobusom. V ich očiach je to niečo, čo postavili, tak prečo by to niekto nechcel využiť? Ale v skutočnosti je to len o turistoch, ktorí chcú chodiť, dostať sa von a zažiť atmosféru mesta.“
Napriek tomu, že jej neprajníci píšu, že šíri propagandu, Britka tvrdí, že sa nikdy necítila v tejto krajine v ohrození a počas niekoľkých rokov si tam našla mnoho priateľov. Má však problém udržiavať kontakt s kamarátmi z KĽDR kvôli obmedzeniam na medzinárodné hovory a sociálne médiá. Napriek tomu hovorí, že najlepšou časťou krajiny sú miestni obyvatelia. „Úplne chápem, že môj obsah môže pôsobiť ako propaganda,“ povedala. „Nepokúšam sa však propagovať túto krajinu. Musím povedať, že mojou obľúbenou vecou pri jej návšteve sú ľudia, potom jedlo a pamiatky.“
