USA – V 60. rokoch sa mladá Margaret Howe Lovattová zapojila do netradičného vedeckého experimentu na amerických Panenských ostrovoch. V rámci tohto výskumu bola v nepretržitom kontakte s delfínmi. Práve tu sa zblížila s delfínom menom Peter a spustila tak vlnu kontroverzií.
Hoci nemala formálne vzdelanie vo vedeckom odbore, jej fascinácia delfínmi ju priviedla do laboratória pod vedením neurovedca Johna Lillyho. Ten, s podporou NASA a amerického námorníctva, pracoval na ambicióznom projekte zameranom na komunikáciu s mimozemskými formami života. Ako súčasť experimentu bolo vytvorené takzvané delfinárium – priestor, ktorý bol čiastočne zaplavený vodou, aby umožnil nepretržitý kontakt medzi delfínmi a ľuďmi. Práve v tomto prostredí sa Lovattová zblížila s mladým delfínom menom Peter.
Postupom času však experiment narazil na nečakané komplikácie – Peter dospieval a začal prejavovať silné sexuálne pudy. Pôvodné riešenie spočívalo v jeho presúvaní k samiciam delfínov, no Lovattová považovala tieto neustále prestávky za rušivé pre výskum. Rozhodla sa preto konať inak. V rozhovoroch neskôr vysvetľovala, že to vnímala ako súčasť experimentu a nie ako intímny vzťah. „Peter sa trel o moju nohu, ruku alebo koleno. Najprv som ho posielala dole k samiciam, no neskôr som sa rozhodla riešiť to inak. Nebolo to súkromné, ľudia to mohli pozorovať,“ uviedla, informuje portál Unilad.
Keď sa táto skutočnosť dostala na verejnosť, bulvárne médiá, najmä magazín Hustler, celý príbeh zdramatizovali. Negatívna publicita vrhla tieň na celý výskum a napokon viedla k zastaveniu jeho financovania. Lillyho projekt bol ukončený nielen pre kontroverziu, ale aj pre nedostatok preukázateľných výsledkov v oblasti komunikácie s delfínmi. Margaret Howe Lovattová sa snažila obhájiť vedecký zámer experimentu a odčleniť ho od senzácií. O tejto kapitole svojho života podrobnejšie hovorí aj v dokumente BBC s názvom „The Girl Who Talked to Dolphins“, ktorý poskytuje pohľad na tento unikátny, no sporný vedecký experiment.