ANKARA - Geologický útvar v tvare lode Durupınar nachádzajúci sa na východe Turecka, sa opäť dostal do centra pozornosti vedcov aj verejnosti. Nové výskumy totiž odhalili nálezy, ktoré podľa niektorých odborníkov naznačujú ľudskú činnosť pred približne 5 000 rokmi a znovu sa rozprúdila debata o tom, či by mohlo ísť o miesto súvisiace s biblickou Noemovou archou. Kritici však pripomínajú, že vedecký konsenzus zostáva skeptický.
Horský pahorok v tvare lode Durupınar je už dlhodobo považovaný za miesto spojené s Noemovou archou a jeho posledný prieskum naznačuje, že na tomto mieste žili približne pred 5 000 rokmi ľudia. V pôde tohto pahorku objavil tím odborníkov z Istanbul Technical University a Agri Ibrahim Cecen University (AICU) „polygenetický“ ílovitý materiál a morské pozostatky. Vo vzorkách hornín sa nachádzali zmesi ílu, bahna a piesku, ktoré nemajú prirodzený pôvod a podľa profesora Faruka Kayu z AICU, pochádzajú z ľudskej činnosti.
Vedci zároveň našli dôkazy o morských organizmoch
„Keramické fragmenty ukazujú, že v tomto regióne prebiehala ľudská aktivita. Nikde inde na svete nebola identifikovaná žiadna iná štruktúra tohto druhu.“ Profesor apeloval na to, aby bolo miesto podrobené osobitnej starostlivosti, ktorá by bránila návštevníkom narúšať pôdu a odnášať si domov potenciálne cenné artefakty. „Tento útvar a jeho okolie musia byť chránené a musí sa zabrániť odstraňovaniu kameňov, skál alebo podobného materiálu.“ Ako informuje portál The Mirror, vedci zároveň našli dôkazy o morských organizmoch, čo podľa nich poukazuje na prítomnosť plavidla alebo ľudského osídlenia z chalkolitu, približne okolo roku 3000 pred n. l., čiže z obdobia, keď došlo k Veľkej potope.
Tvar a rozmery zodpovedajú arche opísanej v Knihe Genezis
„Toto obdobie sa zhruba zhoduje s časom, v ktorom mal podľa viery žiť prorok Noe,“ vysvetlil Kaya. Nálezisko Durupınar je 157 metrov dlhý útvar po prvý raz objavený v roku 1959. Desaťročia je predmetom vášnivých diskusií. Kým niektorí veria, že jeho tvar a rozmery zodpovedajú arche opísanej v Knihe Genezis, medzi geológmi prevláda názor, že ide o výsledok bežného prírodného javu a steny pahorku tvoria stvrdnutý íl a limonit bohatý na železo.
V roku 1996 Lorence Collins z California State University vo vedeckej štúdii napísal, že vápenaté usadeniny na tomto mieste, ktoré mali pochádzať z Veľkej potopy, sú v skutočnosti mladšie ako časti pripisované arche. Naznačil, že zástancovia archy možno prehliadajú jasné dôkazy svedčiace o opaku a uviedol: „Nezvyčajná stavba v tvare lode by tak silno upútala ich pozornosť, že túžba stať sa ľuďmi, ktorí buď objavili Noemovu archu, alebo potvrdili jej existenciu, by mala tendenciu potlačiť opatrnosť.“
