BRATISLAVA - Anna Šišková (65) nemala vždy šťastie v láske. Jej prvou veľkou láskou bol Jaro Filip. Ona mala 19, on 34 rokov. Dvojica spolu čakala dcéru Dorotu, keď sa hudobník rozhodol herečku opustiť. No a známa Slovenska s odstupom rokov priznáva, že si z toho nesie veľkú traumu a úzkosti!
Jaro Filip bol prvou veľkou láskou Anny Šiškovej. V čase, kedy sa začali stretávať, bol ženatý a herečka podľa vlastných slov ani neočakávala, že sa rozvedie. No zostala tehotná. „On bol ten, kto chcel dieťa. Myslel si, že ho to donúti rozhodnúť sa. Ale nakoniec sa rozhodol inak,“ vyjadrila sa kedysi v relácii Trinásta komnata. No a po rokoch sa k tomuto momentu opäť vrátila v najnovšej epizóde podcastu To nerieš moja... so Zuzkou Vačkovou a Katkou Brychotovou.
Herečka priznala, že si z tejto skúsenosti nesie celoživotnú traumu. „Som mala dieťa a ten muž to dieťa chcel a opustil ma. A zostala som bez lásky a s dieťaťom. Bola som veľmi mladučká, mala som 19, on mal 34, takže to bol už zrelý muž. A nechal ma v tom a ja som si to tak hrdinsky niesla, ale odniesla som si aj tú traumu z toho, že ťa niekto môže takto obalamutiť a potom nechať a ty si nesieš pekne následky potom,“ priznala Šišková, ktorej trauma ovplyvňovala celý život. Dokonca jej privodila silné úzkosti.
„Keď som bola mladá 19-ročná s Dorotkou a začínala som život s Jurajom Nvotom, tak som bola veľmi neistá. Myslím si, že to bola pre mňa aj veľká trauma a zostalo mi to na celý život, až teraz vlastne zisťujem, aký veľký strach som mala z toho zostať sama, že vlastne tým, že sa mi to stalo, tak som si to neuvedomila, že som si so sebou zobrala túto traumu a mala som veľakrát aj úzkosti, ktoré som nevedela, že sú to úzkosti. Že som sa vedela veľmi trápiť,“ pokračovala.
Pomenovať to, čím si prešla a čo si z toho nesie, sa jej podarilo až po rokoch. A naučila sa s tým pracovať. „Kedysi som z toho mala obrovský strach zostať sama. A potom som si to zas uvedomila, že keď som niekoho stretla, tak som mala opäť ten strach, aby ma neopustil, aby som nezostala sama. Tak som si hovorila - z čoho toto je? Však nech ide, mne je dobre samej. Že radšej nech ide, než aby to nemalo fungovať. A že by som nemala mať tento strach a mám ho. A že odkiaľ to je, tak som to začala skúmať sama v sebe cez tie knižky a zistila som, že som si ho urobila niekde v živote a že by som ho vôbec nemusela mať, že to treba pustiť,“ uviedla.
