FAIRFAX - Ľudstvo sa dokáže kedykoľvek zničiť pomocou jadrových zbraní. Hrozba sa tento rok zvýšila po tom, ako Rusko opakovane pripomenulo svoj mocný arzenál, aby odradilo západné štáty od zásahu na Ukrajine. Táto skutočnosť dokonca ovplyvnila nastavenie ručičiek Hodín súdneho dňa. Jadrový konflikt by totiž nezostal len regionálnou záležitosťou, ale viedol by ku globálnej katastrofe.
Hrozba jadrovej katastrofy ovplyvnila tento rok nastavenie Hodín súdneho dňa (Doomsday Clock), ktoré sa posunuli o deväťdesiat sekúnd k polnoci. Ide tak o najbližší termín signalizujúci hroziacu katastrofu spôsobenú ľuďmi. "Zakaždým, keď došlo k neúspechu (vo vojne), ruský prezident Vladimír Putin sa zdvojnásobil. Prial by som si, aby sme úplne vylúčili možnosť, že by sa mohol uchýliť k jadrovým zbraniam, ale nemyslím si, že môžeme," povedal špecialista na medzinárodnú bezpečnosť a jadrové otázky Steve Fetter z Univerzity v Marylande. Jadrové riziká sa podľa neho neobmedzujú len na Rusko a jeho vojnu proti Ukrajine. "Čína buduje stovky jadrových síl. Nedarí sa zastaviť severokórejský a iránsky jadrový program. Svoj jadrový arzenál zvýšili India a Pakistan."
Prezidentka Bulettinu atómových vedcov Rachel Bronsonová upozornila, že posun hodín na minútu a pol k polnoci vysiela správu, že situácia je naliehavá s možnými rozsiahlymi a dlhodobými dôsledkami. "To, čo vyjadrujeme týmto pohybom hodín, je skutočnosť, že veci nejdú a nešli správnym smerom. Tí, ktorí počúvajú, tak hovoria, že 'svet sa dnes necíti bezpečnejšie' a nie sú sami." Odborníci dúfajú, že tohtoročné oznámenie povzbudí celosvetové povedomie, prinúti ľudí konať a zmeniť bežné myslenie. Jadrové bomby predstavujú vážne riziko, pretože jednotlivé štáty ich celé desaťročia hromadili, hoci platilo globálne tabu o ich použití. Výsledok je taký, že dokonca i jediný izolovaný jadrový útok má potenciál otvoriť Pandorinu skrinku, čiže nepredvídateľnú, možno nekontrolovateľnú reťazovú reakciu eskalácie, píše denník USA Today.
Obavy z jadrového napätia sa zvýšili, keď Rusko odmietlo preložiť dôležité stretnutie s americkými jadrovými vyjednávačmi. Malo sa týkať technických konzultácií o novej zmluve START. Ide o jedinú bilaterálnu dohodu o jadrových zbraniach medzi USA a Ruskom. Jej platnosť sa mala skončiť v roku 2021, no bola predĺžená o päť rokov. Je to posledná zmluva, ktorá obmedzuje ruské a americké jadrové sily. Výbuch čo i len jedinej jadrovej zbrane odpálený v afekte by mal hrozné následky. "Aj keď nechceme vyvolať paniku, to, s akou ľahkosťou sa v dnešnej dobe hovorí o jadrových zbraniach, vyvoláva obavy," uviedol jadrový fyzik Ferenc Dalnoki-Veress.
Ako vojna na Ukrajine ovplyvňuje Hodiny súdneho dňa
Rusko je jednou z deviatich krajín, ktoré vlastnia jadrové zbrane. Okrem neho ich majú Čína, Severná Kórea, Francúzsko, India, Izrael, Pakistan, Spojené kráľovstvo a USA. Riziko, že Rusko použije jadrové zbrane proti Ukrajine, pretrváva od začiatku invázie vo februári 2022 a vyvolalo rôzne obavy. To sa premietlo do tohtoročného nastavenia Hodín súdneho dňa, čo je symbolické označenie času pripomínajúce nástup globálnej katastrofy. Polnoc na hodinách predstavuje človekom vytvorenú apokalypsu spôsobenú jadrovou vojnou, klimatickými zmenami alebo technológiami. Čím bližšie sú hodiny k polnoci, tým viac musí ľudstvo pracovať na tom, aby sa katastrofe vyhlo. Hodiny boli spustené v roku 1947 ako varovanie pred pravdepodobnosťou technologicky alebo ekologicky vyvolanej katastrofy. V súčasnosti sú tak blízko polnoci, ako ešte nikdy predtým.
Akýkoľvek jadrový útok by bol katastrofou
Jadrové bomby sú až desivo účinné pri ničení života a poškodzovaní planéty. Prvým účinkom akejkoľvek nukleárnej bomby je intenzívny výbuch jadrového žiarenia. To by vyvolalo nárazovú vlnu, ktorá by spôsobila väčšinu fyzického zničenia. "Existovali snahy bagatelizovať hrozivú povahu akejkoľvek jadrovej detonácie. Niektorí hovoria, že by použili veľmi malú bombu a odpálili by ju tam, kde by neboli žiadni ľudia. Predpokladať, že by to Putin urobil pekným spôsobom, je naivné. Sú to zbrane vyrobené na zničenie celých miest, na zabitie mnohých, mnohých ľudí," vyhlásila výkonná riaditeľka Medzinárodnej kampane za zrušenie jadrových zbraní Beatrice Fihnová, ktorá v roku 2017 získala Nobelovu cenu za mier za kampaň podporujúcu zákaz a odstránenie jadrových zbraní.
Ruský postoj dlhodobo naznačuje, že by mohli byť použité jadrové zbrane, ak by bola ohrozená samotná existencia krajiny. O tom, ako by to mohlo vyzerať, existujú len dohady. Možnosti zahŕňajú bombu s explóziou nad morom, jeden útok na leteckú základňu alebo zásobovacie sklady či útok na mesto.
Jadrové zbrane by spôsobili krízu NATO
Ruská vojna na Ukrajine vytvorila dynamiku, v ktorej nukleárne vyzbrojené štáty NATO podporujú Ukrajinu proti jadrovo ozbrojenému Rusku. Tento tlejúci konflikt vyvoláva otázku, čo by NATO urobilo, keby Rusko takéto zbrane použilo. "Jadrový útok Ruska by mohol znamenať, že vojna náhle prerastie do konfliktu medzi Ruskom a NATO. To by zmenilo malú regionálnu vojnu na bezprecedentný konflikt medzi jadrovými mocnosťami," uviedol odborník na ruskú obrannú politiku Edward Geist. Malo by v tejto situácii NATO súhlasiť s požiadavkami Ruska na odvrátenie ďalších jadrových útokov alebo reagovať? Je to smrteľná dilema; ničnerobenie by mohlo povzbudiť Rusko, aby v budúcnosti použilo takéto zbrane. Reakcia by zas mohla spôsobiť priamy konflikt medzi jadrovými mocnosťami.
Stále môžeme povedať nie nukleárnym zbraniam
Podľa Fihnovej skutočnosť, že ľudstvo je k hrozbe jadrového zničenia bližšie ako kedykoľvek predtým naznačuje, že obyčajní ľudia môžu ovplyvniť tých, ktorí by takéto zbrane legitimizovali. "Potrebujeme, aby všetky skupiny v spoločnosti zaujali rázny postoj proti jadrovým zbraniam. Musíme ich stigmatizovať, urobiť ich neprijateľnými. Veľká väčšina štátov sveta tieto zbrane nemá, nechce ich a zakázala ich. Môžeme urobiť niečo pre to, aby sa k nim pridalo 35 alebo 40 ďalších krajín, ktoré stále jadrové zbrane podporujú," uzavrela.
