PARÍŽ - Zatiaľ čo klávesnica stále viac vytláča papier a pero, písanie rukou si zachováva výrazné prednosti, pokiaľ ide o kognitívne a motorické funkcie. Píše to francúzsky denník Le Figaro. Pokrok je síce neodvratný a prináša so sebou mnoho pozitív, no niektoré "staromódne" zvyklosti stoja za uchovanie.
Časy krasopisu a plniacich pier sú už dávno preč. Vo Fínsku napríklad od roku nie je pre žiakov prvého stupňa povinné písanie viazaným písmom. V USA zas bola v roku 2015 v 45 štátoch táto výučba voliteľná, ale štrnásť z nich o dva roky neskôr urobilo krok späť. Písanie rukou, ktoré sa v škole ďalej vyučuje, nie je mŕtve. Je však stále viac vytlačované klávesnicami a mnohí dospelí už pero do ruky neberú vôbec.
Experti ale uisťujú, že ručné písanie je pre výučbu detí zásadné. Podľa štúdie, ktorú realizovala v roku 2014 pedagogička Laura Dinehartová z Floridskej medzinárodnej univerzity na vzorke tisíc žiakov, deti, ktoré najlepšie píšu, majú výrazne lepšie výsledky v matematike a čítaní. "Zvládnutie ručného písania sa zdá byť spojené so schopnosťou vlastnej regulácie, kontroly emócií a učenia, čo sú vlastnosti, ktoré škola vyžaduje," súdi vedkyňa. Psychologička Virginia Berningerová z Washingtonskej univerzity sledovala žiakov druhého stupňa a dospela k záveru, že deti sú takisto kreatívnejšie, keď píšu rukou, tvoria zložitejšie vety a dlhšie texty.
Ručné písanie a písanie na klávesnici neaktivuje rovnaké zóny mozgu. "Keď píšeme rukou, predstavíme si písmeno predtým, než ho napíšeme, a potom ho reprodukujeme pohybom ruky. Na klávesnici stačí nájsť správne písmeno a ťuknúť. Pokiaľ ide o motoriku a mentálny prejav, nemajú tieto dva spôsoby písania nič spoločné," vysvetľuje Jean-Luc Velay z Univerzity Aix-Marseille. Písanie rukou nás núti používať mozog; je potrebné štruktúrovať myšlienky, syntetizovať, siahnuť do pamäte. Udržuje to mozog na takej úrovni aktivity, ktorá spomaľuje starnutie. Je to prínosné ako z hľadiska kognitívneho, tak motorického. Písanie rukou, ktoré sme sa učili ako deti, si vyžaduje presnú kontrolu prstov a zápästia a umožňuje udržovať si zručnosť.
Keď sa chopíme pera, aby sme niečo napísali, dávame tým viac zo seba. Na papieri sa ruka pohybuje menšou rýchlosťou, než keď ťukáme do klávesnice. Ruka váha a dáva si načas, aby lepšie vyjadrila myšlienku, city. A predstavujeme si, ako bude reagovať adresát, keď to bude čítať. Na papieri píšeme menej banalít než na klávesnici. "Nikdy by som nevyznával lásku textovou správou, ani by som tak nevyjadroval sústrasť priateľovi, ktorý prišiel o matku," hovorí lingvista Alain Bentolila. Naše písanie je osobné - niekedy nás zrádza a odhaľuje, ale na druhej strane nám umožňuje komunikovať s druhými autentickejšie. Ruka upokojuje myšlienky, zatiaľ čo brutalita úderu má tendenciu ich zrýchlovať.
Napriek hojnému využívaniu sociálnych sietí a výmenám správ na WhatsAppe si mladá generácia zachováva istú záľubu v starom dobrom ručnom písaní. 75 percent mladých Francúzov vo veku od 12 do 25 rokov má podľa štúdie inštitútu Oxford/lfop z roku 2016 pocit lepšieho sústredenia, keď píše rukou, a 69 percent sa cíti byť kreatívnejších. Terapeutické písanie, keď dávame na papier svoje problémy, nám zas pomáha viac sa odhaliť, ponoriť sa telom i dušou do aktu písania.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
