BERLÍN - Otázky týkajúce sa (ne)fungovania ľudského mozgu po smrti stále pútajú pozornosť vedcov. S ďalšou teóriou prišli aj nemeckí lekári a publikovali ju v časopise VICE Germany. Jej súčasťou bolo aj prekvapivé konštatovanie, že výsledky ich štúdie sa nápadne podobajú na scenár obľúbeného seriálu odvysielaného už v osemdesiatych rokoch minulého storočia.
Vedcov totálne prekvapil výsledok štúdie o mužoch a ženách: Nežné pohlavie má v TOMTO navrch
Najnovšia štúdia nemeckých vedcov zameraná na pozorovanie aktivity mozgu po smrti uvádza, že mozog zostáva „nažive“ ešte niekoľko minút po zlyhaní srdca. Bez čerpania krvi sa potom rýchlo zbaví kyslíka a v rozpätí od 20 do 40 sekúnd nastúpi tzv. mozgová ischémia, kedy sa neuróny dostávajú do režimu „spánku“ v snahe zachrániť svoju klesajúcu energiu.
Presne v tomto momente je mozog elektricky neaktívny, ale čisto teoreticky by bolo možné opäť ho oživiť. O niekoľko minút neskôr ním prechádza vlna neuroelektrickej aktivity a tepla, ktorú vedci označili ako „tsunami v mozgu“. Mozog vtedy nie je schopný udržiavať nerovnomerné rozdelenie vnútorných iónov a vonkajších nervových buniek, takže neuróny depolarizujú a uvoľňujú nárast elektrochemickej energie.
„Je neuveriteľné, že tento proces bol popísaný v epizóde Star Trek: Nová generácia, ktorá bola odvysielaná v roku 1988,“ hovorí šéf výskumného tímu Dr. Jens Dreier z Charité Hospital v Berlíne. “Prekvapilo nás, ako podrobne autori seriálu vymysleli scénu, v ktorej boli už na konci osemdesiatych rokov použité termíny z nášho súčasného výskumu.“
Drier mal pri tom na mysli zomieranie poručíčky Tashi Yaraovej, keď leží na nemocničnom lôžku a lekárka Beverly Crusherová poznamenáva, že stále existuje nádej na jej revitalizáciu, aj keď mozog nevykazuje žiadnu aktivitu.
„Neuróny začínajú depolarizovať,“ dodáva ďalší člen posádky, akoby citoval najnovšie výsledky výskumu nemeckých vedcov. Keďže lekári nepripúšťajú schopnosť autorov seriálu cestovať v čase, domnievajú sa, že pri písaní scenára pravdepodobne siahli po výsledkoch výskumu brazílskeho neurofyziológa, ktorý už v štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia vykonával podobné štúdie mozgu na králikoch.
