WASHINGTON - Tím vedcov z americkej univerzity v Yale dokázal až na 36 hodín obnoviť cirkuláciu krvi do mozgov z mŕtvych ošípaných a priviesť tak miliardy mozgových buniek späť k životu. O pokusoch, ktoré "by mohli zmeniť definíciu smrti", informoval tento týždeň magazín MIT Technology Review.
Dôležité zistenie vedcov o jednom z najčastejších vírusov: Trpíte ním aj vy? Zlá správa!
Projekt pred mesiacom opísal vedúci tímu Nenad Sestan na mítingu v americkom Národnom ústave zdravia (NIH). Podrobné výsledky experimentu ale zatiaľ nie sú verejne známe a čakajú na publikáciu v odbornom časopise. Sestan ich ale podľa MIT Technology Review na marcovej prednáške označil za "nečakané" a "ohromujúce", pretože miliardy individuálnych buniek boli po napojení na umelý krvný obeh zdravé a schopné bežnej činnosti.
Hoci nič nenaznačuje, že by prasacie mozgy oddelené od tiel pri pokuse nadobudli vedomie, počin vedcov z Yale otvára nové možnosti pre veľmi detailné laboratórne štúdium nedotknutých mozgov. "Zároveň uvádza na scénu bizarnú novú možnosť predĺženia života, ak by niekedy mali byť samostatné ľudské mozgy udržiavané na prístrojoch," napísal MIT Technology Review.
Revolučný výskum začal zhruba pred štyrmi rokmi a na jeho konci je systém nazvaný BrainEx. Ten pozostáva z čerpadiel, trubičiek, vykurovacích teliesok a vrecúšok s umelou krvou ohriatou na telesnú teplotu. Tekutina po napojení na prasací mozog začne až do oblastí hlboko v jeho vnútri dopravovať kyslík. Sestanov tím experimentoval so 100 až 200 mozgami, ktoré dostal z bitúnkov, a "oživiť" ich dokázal až na 36 hodín.
"Tie mozgy možno sú poškodené, ale ak sú bunky živé, ide o živý orgán," povedal riaditeľ psychiatrického výskumu na massachusettskom ústave Broad Institute Steve Hyman, ktorý bol jednou z osôb zoznámených s výskumom. "Je to extrém technických poznatkov, ale nie zas tak rozdielny od prechovávania obličky," dodal.
Sestan navyše údajne povedal, že testovaná metóda by pravdepodobne fungovala aj u iných druhov zvierat – vrátane primátov. Hyman ale ihneď zdôraznil, že nádeje na predĺženie života prostredníctvom transplantácie mozgu do nového tela sú nemiestne. Takýto zákrok vraj "nie je ani zďaleka možný". Sestan sa však domnieva, že ľudské mozgy oddelené týmto spôsobom od tela by mohli slúžiť pre testovanie nových metód liečby rakoviny alebo Alzheimerovej choroby.
