Spletitý únos Čechoslovákov v Angole: Tisíckilometrový pochod a smrť Slováka | Topky.sk

Piatok, 22. jún 2018. Meniny má Paulína, zajtra Sidónia.

Spletitý únos Čechoslovákov v Angole: Tisíckilometrový pochod a smrť Slováka

Ilustračné foto
Ilustračné foto, Zdroj: pixabay.com
13.03.2018 18:02

ALTO CATUMBELA/PRAHA - Pred 35 rokmi, 12. marca 1983, uniesli angolské povstalecké jednotky Národného zväzu pre úplnú nezávislosť Angoly (UNITA) v oblasti mesta Alto Catumbela (asi 130 kilometrov západne od druhého najväčšieho angolského mesta Huambo) 66 československých občanov. Prvú skupinu 45 zadržiavaných prepustili 30. júna 1983, zvyšných 20 ľudí potom až 21. júna 1984, teda po 467 dňoch zajatia (jeden zo zadržiavaných dlhý pochod neprežil).


Únos lietadla s 91 ľuďmi: Teroristi strelili pilota do hlavy, VIDEO záchrany rukojemníkov

V zadržanej skupine bolo 28 čs. expertov, lekárka, dve zdravotníčky, 14 manželiek odborníkov a 21 detí, niektorí z nich pracovali na výstavbe tamojšej celulózky. O štyri dni neskôr vyrazili zajatci na trojmesačnú strastiplnú púť na východ krajiny, pri ktorej prešli pešo 1500 kilometrov a vyše 1000 kilometrov ušli na korbách nákladných áut. Pri pochode zomrel 19. apríla tridsaťsedemročný Slovák z Bratislavy Jaroslav Navrátil.

Unesení dorazili koncom apríla a v máji na základňu UNITA Jamba pri meste Rivungo pri zambijských hraniciach. Prvá skupina 45 zadržiavaných (najmä ženy a deti) bola prepustená už 30. júna, ale zvyšných 20 mužov čakalo na slobodu viac ako rok - do 21. júna 1984.

V Angole sa hneď po získaní nezávislosti od Portugalska v roku 1975 rozhorela občianska vojna medzi marxistickým Ľudovým hnutím za oslobodenie Angoly (MPLA), ktoré podporoval socialistický blok, a povstaleckým hnutím UNITA, ktorá sa opieralo o podporu Západu.

UNITA mala vtedy jednu požiadavku: politické uznanie svojho boja, čo "v praxi" znamenalo článok v Rudom práve o rokovaní vlády ČSSR s UNITA a účasť námestníka ministra zahraničia pri odovzdaní zajatcov. Do vyjednávania sa zapojilo mnoho organizácií i osôb. Prezident Gustáv Husák žiadal o pomoc generálneho tajomníka OSN Javiera Péreza de Cuellar, Medzinárodný výbor Červeného kríža či indickú premiérku Indiru Gándhíovú ako predsedníčku Hnutia nezúčastnených krajín.

Zdĺhavé rokovania čs. vedenia, ktoré sprvu vôbec nechcelo s povstalcami rokovať, malo šťastnú bodku až na jar 1984. Čs. vláda sa zaviazala, že nebude do Angoly dodávať zbrane ani odborníkov, a zajatci sa dostali na slobodu. Po prestupe v juhoafrickom Johannesburgu odleteli po ústretovom geste zairského maršala Mobutua z Kinshasy do Prahy.


Nástroje k článku


AUTOR: © Zoznam/sz
ZDROJ: ČTK
FOTO: pixabay.com;
VIDEO: YouTube/Milan Krajča

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články