NUAKŠOTT - Salimate vždy hovorili, aby bola hrdá na to, že pochádza z rodiny, kde muži bijú svoje ženy. "Si dcérou ženy, ktorej manžel jej zlomil ruky. Dedo tvojej babičke zlomil nohy. Musíš byť predsa milovaná," cituje mladá žena svoju matku.
Devätnásťročná Salimata z Mauritánie sa vydala za muža, ktorý ju tiež bije. Vraj sa to naučila vnímať tak, ako ju to učila mama. "Cítila som sa ako zviera, ktoré učia disciplíne. Postupom času som si ale začala hovoriť, že ma manžel bije len vo chvíľach, keď ma miluje najviac," hovorí tínedžerka, ktorá patrí k etnickej skupine Soninke.
Mauritánia je chudobná krajina, kde väčšinu populácie tvoria moslimovia. Sú tu veľké ekonomické a spoločenské rozdiely a každá etnická skupina má svoje vlastné manželské tradície. Väčšina Maurov nevníma rozvody ako problém. Medzi Mauritáncami s africkým pôvodom, napríklad skupinami Soninke a Fulbe, sú rozvody takmer nemožné. Kým Maurovia, ktorí majú arabské a berberské korene, domáce násilie netolerujú, medzi ľuďmi patriacimi k Soninke je bitie vnímané ako gesto lásky.
Aichetou Sambaová je šesťdesiatročná babička, ktorá žije v skromnom domčeku v hlavnom meste Nouakchott. "V minulosti sa dievčatá vydávali v ôsmich rokoch a väčšinou si brali svojich bratrancov," hovorí a kolíše pritom svoje vnúčatá. Mauritánska ústava stanovuje, že na manželstvo je potrebné, aby partneri mali dostatočný vek a boli duševne zdraví. Mnohokrát o splnení týchto kritérií rozhodujú prarodičia. Usmievavá Sambaová tvrdí, že žena zo skupiny Fulbe je vždy hrdá na to, že ju manžel bije. O svoje skúsenosti s násilím sa často delí s inými ženami, aby sa pochválila, ako ju manžel miluje. Je to jedna z ich tradícií. Bitie manželiek je tu časté a vnímané ako normálne. Muži niekedy ženy polievajú aj ľadovou vodu.
Mladík na VIDEU opísal, ako dobil svoju priateľku na smrť: Zverstvá, ktoré sa zle čítajú
Mariom Jalloová, ktorá má 25 rokov, je výnimkou. Už päť rokov je rozvedená. "Manžel ma stále bil. Hlboko ma miloval, ale to mu nebránilo ma biť kvôli úplným blbostiam." Jallová raz sledovala doma televízny seriál, keď prišiel domov jej muž a surovo ju zbil. Potom sa jej ospravedlňoval; vraj sa nedokázal zmieriť s tým, že by sa zaujímala o niečo iné ako o neho. Snažil sa zabrániť rozvodu a jej rodina ju nakoniec obvinila z toho, že si zničila manželstvo. Dvadsaťsedemročný Alyoun Idi, ktorý patrí ku skupine Fulbe, hovorí, že svoju manželku bil mnohokrát, pretože ho nepočúvala. Ich vzťah to ale podľa neho nikdy neovplyvnilo. "Milujem svoju manželku natoľko, že bez nej nedokážem žiť. Tento zvyk sme ale prevzali od našich predkov. Je to tradícia. Bitie je výborným liekom na mnoho rodinných problémov," hovorí.
Domáce násilie páchané na ženách je v Mauritánii od roku 2001 nezákonné. Za bitie manželky hrozí mužom až päť rokov za mrežami. Mnoho žien ale zo strachu násilie úradom nehlásia. Situácia sa postupne mení. Organizácia pomáhajúca ženám, Household Women Association, vlani zaznamenala dvetisíc sťažností na manželov násilníkov. Mauritánske ministerstvo spravodlivosti ženám, ktoré sa stanú obeťami domáceho násilia, poskytuje bezplatné právne poradenstvo a zdravotnú starostlivosť. V súčasnosti sa prejednáva nový návrh zákona, ktorý zakáže ľuďom, ktorí o domácom násilí vedia, aby to tajili. Nový zákon by mal tiež zakázať ženám stiahnuť sťažnosti na domáce násilie. Veľa žien v krajine však aj naďalej vníma bitie ako prejav lásky.
