BRATISLAVA – S príchodom magického dátumu 21.12. sa čoraz viac ľudí zaujíma o unikátne vesmírne javy. Takýmto hitom sa v posledných dňoch stala aj hviezda v súhvezdí Orióna, ktorá čaká na svoj skorý zánik. Jej výbuch ako supernovy bude znamenať, že na Zemi ju uvidíme niekoľko mesiacov žiariť silnejšie ako Mesiac v splne.
Diskutérov na sociálnych sieťach v poslednom čase zaujala hviezda v súhvezdí Orióna, ktorá by vraj mala onedlho vybuchnúť ako supernova a žiariť na našej oblohe niekoľko týždňov. Hovoríme o hviezde Betelgeuse, ktorú vedci poznajú aj pod názvom Alpha Orionis.
Drahomír Chochol z Astronomického ústavu SAV Topkám potvrdil, že Betelgeuse to má skutočne nahnuté a je isté, že zanikne ako supernova. „Mohla by dosiahnuť jasnosť Mesiaca v splne“, povedal Chochol. Výbuch supernovy v Orióne je teda len otázkou času, no celá vec má jeden háčik. Hviezda sa nachádza 640 svetelných rokov od nás. Je preto možné, že k výbuchu už vlastne došlo, no my ho zatiaľ nemôžeme pozorovať.
Vzdialenosť 640 svetelných rokov totiž znamená, že svetlo z Betelgeuse ku nám letí 640 rokov. Ak hviezda vybuchuje práve teraz, budeme si musieť pár storočí počkať. Podľa niektorých zdrojov môže k výbuchu supernovy v Orióne dôjsť prakticky kedykoľvek počas najbližšieho milióna rokov, takže majme oči otvorené. Čosi podobné mohli ľudia pozorovať naposledy v roku 1604.
Výbuch Betelgeuse by okrem bežných smrteľníkov mal osobitne potešiť fanúšikov sci-fi. Táto hviezda totiž zohráva významnú úlohu v kultovej knihe Stopárov Sprievodca Po Galaxií. Keď sa celá šou okolo supernovy skončí, z Betelgeuse sa možno stane čierna diera.
O možnom výbuchu supernovy sme sa rozprávali s Dr. Drahomírom Chocholom z Astronomického ústavu Slovenskej Akadémie Vied.
Aká je pravdepodobnosť, že Betelgeuse skončí ako supernova?
Pravdepodobnosť je 100%. Betelgeuse je veľmi hmotná hviezda s hmotnosťou okolo 2O hmotností Slnka. Hviezdy žijú tým rýchlejšie, čím sú hmotnejšie. Hviezdy s hmotnosťou väčšou ako 8 hmotností Slnka sa v záverečných štádiách hviezdneho vývoja stávajú červenými nadobrami. Každý z nich vybuchne ako supernova. Výbuch supernovy prebieha nasledovne. Po gravitačnom kolapse železného jadra nadobra sú vrstvy hviezdy, nachádzajúce sa nad ním odhodené rázovou vlnou, spôsobenou explóziu, rýchlosťou desiatok tisíc km/s do okolitého priestoru a vytvoria expandujúcu obálku - zvyšok supernovy. Z jadra hviezdy zostane buďto neutrónová hviezda s hmotnosťou 1,4 - 3 hmotnosti Slnka alebo čierna diera s hmotnosťou vyššou ako 3 hmotnosti Slnka.
Ako by takáto supernova vyzerala na našej oblohe?
Mohla by dosiahnuť jasnosť Mesiaca v úplnku (-12 mag). Najjasnejšia supernova v minulom tisícročí SN 1006, ktorej žiarenie po výbuchu dorazilo k Zemi v roku 1006, dosiahla hviezdnu veľkosť – 9 mag. Tá je však oveľa ďalej ako Betelgeuse. Jej vzdialenosť od Zeme je 7000 svetelných rokov.
Keďže vzdialenosť Betelgeuse od nás je cca. 640 svetelných rokov, je možné, že ku výbuchu supernovy už došlo, no my ho ešte nemôžeme pozorovať? Dá sa teda skonštatovať, že supernova je na spadnutie?
Áno je to možné a žiarenie zapríčinené výbuchom supernovy k nám ešte nedorazilo. Na druhej strane je možné, že na výbuch si ešte niekoľko storočí počkáme.
Sú na severnej oblohe ďalšie viditeľné hviezdy, ktoré môžu podobne zažiariť?
Áno. Sú to napr. V1489 Cyg, ktorej polomer je 1 650 krát väčší ako polomer Slnka, ďalej KY Cyg a V354 Cephei.
Boli v nedávnej histórií pozorované supernovy, podľa ktorých by sme mohli vedieť ako vyzerá viditeľná supernova na našej oblohe?
Posledná supernova v našej Galaxii, viditeľná voľným okom, bola registrovaná v roku 1604 (SN 1604) v súhvezdí Hadonosa, vzdialená od Zeme 20 000 svetelných rokov. V maxime dosiahla hviezdnu veľkosť – 2,5 mag, takže bola po Venuši najjasnejším objektom nočnej oblohy. Je známa ako Keplerova supernova, pretože Ján Kepler o jej pozorovaní napísal knihu. Posledná supernova viditeľná voľným okom bola SN1987A, ktorá vzplanula v susednej nepravidelnej galaxii Veľký Magellanov oblak. Nachádza sa vo vzdialenosti 168 000 svetelných rokov a v maxime dosiahla hviezdnu veľkosť +2,9 mag. Najslabšie hviezdy, viditeľné voľným okom sú 6 magnitúdy. Vzplanutia supernov v cudzích galaxiách pozorujeme neustále. Nie sú však viditeľné voľným okom. Ich vzplanutia študujeme veľkými ďalekohľadmi.
