ŽENEVA - Vedci z najväčšieho fyzikálneho laboratória na svete oznámili, že pri pokuse pravdepodobne zachytili častice, ktoré sa pohybovali rýchlejšie ako svetlo.
Zistenie vedcov z Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) tak ohromilo, že požiadali kolegov, aby ich objav nezávisle potvrdili, uviedla agentúra AP. "Ak by to bola pravda, išlo by o veľmi senzačný objav, takže mimoriadna opatrnosť je na mieste," povedal teoretický fyzik John Ellis CERN, ktorý sa na experimente nepodieľal.
Podľa špeciálnej teórie relativity Alberta Einsteina sa nič nemá pohybovať rýchlejšie ako svetlo. Neutrína, jedny z najzáhadnejších známych častíc vo fyzike, však bariéru 299.792 kilometrov za sekundu pravdepodobne prekonali.
CERN oznámil, že prúd neutrín vypustený z urýchľovača častíc pri Ženeve do laboratória v Taliansku vzdialenosť 730 kilometrov prešiel o 60 nanosekúnd rýchlejšie ako svetlo. Možnú chybu merania vedci vypočítali na desať nanosekúnd, takže namerané hodnoty sú štatisticky významné.
Vzhľadom na závažnosť zistenia však strávili mesiace opakovanými kontrolami výsledkov aby sa uistili, že pri pokuse sa nedopustili chyby. Výskumníci z CERN-u chcú teraz požiadať kolegov z USA a Japonska o potvrdenie výsledkov experimentu.
Podobný pokus s neutrínami by sa dal uskutočniť v laboratóriu Fermilab pri Chicagu, povedal Stavros Katsanevas, zástupca riaditeľa francúzskeho Národného inštitútu pre výskum jadra a fyziky častíc. Katsanevas, ktorý sa na experimente CERN podieľal, dodal, že výsledky by mohol overiť aj japonský experiment T2K, tamojšie laboratórium však prevádzku prerušilo po marcovom zemetrasení a cunami.
Vedci sa zhodujú, že v prípade potvrdenia výsledkov by bolo treba od základu prehodnotiť prírodné zákony - a začať od špeciálnej teórie relativity, ktorú Einstein predložil v roku 1905.
Na špeciálnej relativite, ktorá pomáha vysvetliť všetko od čiernych dier po teóriu veľkého tresku o vzniku vesmíru, je postavená takmer celá moderná fyzika, povedal Ellis. "Doteraz to fungovalo perfektne," dodal. Zároveň upozornil, že vedci by museli vysvetliť, prečo podobné výsledky nezistili skôr, napríklad pri pozorovaní supernovy v roku 1987.
